StoryEditor

Slovensko euro využilo, Slovinci nie

22.01.2013, 23:00

Stredná Európa má väčší potenciál do budúcnosti ako západná. Hoci aj v týchto krajinách si kríza vybrala svoju daň. Slovensko je v tomto smere svetlým bodom regiónu -- vlaňajšok zvládlo bez recesie, do toho konsolidovalo a euro využilo ako stabilizačný prvok. Na rozdiel napríklad od Slovinska, ktoré v súčasnosti bojuje s krízou. Ako konštatoval pre HN na konferencii Euromoney riaditeľ pre strategické plánovanie UniCredit Aurelio Macario, v takomto tempe Slovensko musí pokračovať.

Zaznieva čoraz viac názorov, že kríza sa pomaly končí. Naozaj už má Európa to najhoršie za sebou?
Je ešte skoro takéto niečo povedať. Ale kroky, ktoré urobila vlani Európska centrálna banka na čele s pánom Draghim, boli dramatickým krokom na uvoľnenie napätia na finančných trhoch. Až po niekoľkých kvartáloch pokojnejšieho vývoja však uvidíme dosah na reálnu ekonomiku. Potrebujeme viac času. Nešiel by som tak ďaleko, aby som povedal, že kríza sa skončila. Ale jednoznačne sme v lepšej situácii ako minulé leto.

Krízou trpí najmä západná Európe, stredná a východná Európa je na tom lepšie. V čom je najzásadnejší rozdiel medzi týmito dvomi trhmi?
Z hľadiska aktuálnej situácie, ako aj z perspektívy sú trhy v strednej a východnej Európy na tom oveľa lepšie ako západná Európa. Je tu potenciál pre rast, hoci nižší ako v minulosti. Kríza si totiž vybrala daň aj v týchto krajinách.

Pomerne silný ekonomický rast vlani dosiahlo najmä Slovensko.
Z makroekonomického hľadiska je Slovensko pozitívnym prekvapením, pretože nezaznamenalo vlani recesiu. Je to veľmi dôležité a ste tak svetlý bod v regióne, spoločne aj s Poľskom a niektorými ďalšími krajinami. A to aj preto, že váš mix opatrení bol veľmi rozvážny a múdry. Prekvapením je aj výkon fiškálnej politiky Slovenska a do toho ako stabilizačný faktor pôsobí euro. Rozdiel medzi Slovenskom a napríklad Slovinskom je v tom, že Slovensko využíva euro ako stabilizačný prvok na to, aby zlepšovalo podmienky a na realizáciu svojich domácich úloh. Slovinci si ich nerobili, a preto majú teraz krízu. V tomto Slovensko musí pokračovať. Čo sa týka výkonu bánk, je rozdielny pre odlišné cykly. Ale slovenský bankový trh je skutočne zdravý.

Čo s ním však urobí napríklad rozšírenie bankového odvodu, ktorý platí od tohto roka?
Daň bude zachovaná v takejto výške, kým sa nevyberie 500 miliónov eur. Z tohto dôvodu to v súčasnej chvíli nie je fantastický trh, prehrýzame sa nejakými problémami, ale potenciál tu jednoznačne je.

V eurozóne je tlak na banky, aby začali viac úverovať, čo by mohlo pomôcť rastu. Je však dostatok nerizikových klientov, ktorým by banky mohli bez väčších obáv požičiavať?
V mnohých krajinách je percento zlyhaných úverov 10, 15 percent. V niektorých dokonca viac ako 30 percent. Za UniCredit môžem povedať, že takmer vo všetkých krajinách máme výrazne nižšie čísla. Pri takomto percente zlyhaných úverov nie je možné povedať, že je potrebné viac úverovať. Je síce možné dávať pôžičky bonitným dlžníkom, tí však o ne príliš veľký záujem nemajú. Po prvé preto, že je to drahé, a po druhé, pri súčasných vyhliadkach samotní klienti nevidia veľa príležitostí na ďalšie investície.

Čo by sa teda muselo stať, aby sa situácia otočila?
Aby sa začalo úverovať, musia sa stať dve veci. Po prvé, musí sa oživiť ekonomika, a keď firmy začnú opäť investovať, banky budú k dispozícii na poskytovanie úverov. Po druhé, musí ustúpiť objem zlyhaných úverov, ktorý blokuje ďalší rozvoj v mnohých krajinách.

V hre je stále aj možnosť, že by eurobanka zatlačila na finančný sektor cez zavedenie negatívneho úroku na vklady bánk na jej účtoch. Pritlačilo by to skutočne banky k tomu, aby peniaze uvoľňovali vo väčšom?
Je to veľmi ťažké povedať. Skutočne vieme, že sa uvažuje o takejto možnosti s účelom, aby sa obnovila ponuka úverov. Z nášho pohľadu však ponuka už existuje. Potrebujeme teda vytvoriť opätovný dopyt po pôžičkách. Takéto opatrenie však môže podporiť len ich ponuku. Je potrebné povedať, že sme mali nízke úverovanie aj pri nulovej sadzbe na vklady bánk do Európskej centrálnej banky. Nepomohlo to. A to potvrdzuje, že problém nie je na strane ponuky. Toto opatrenie by sme privítali, ako každé opatrenie, ktoré zlepší podmienky na úverovanie, ale všetci si musíme najskôr uvedomiť, kde je hlavný problém.

Nemôže banky viac povzbudiť napríklad aj predĺženie lehoty na splnenie nových pravidiel pre banky, ktoré majú zvýšiť ich odolnosť proti kríze, teda Basel III?
Predĺženie lehoty veľmi vítame. Jednoznačne majú takto banky viac času prepracovať a vybudovať zdravé vankúše, v podobe požiadaviek na likviditu. A tiež na to, aby primeraná časť zdrojov, ktoré si banky požičiavajú, boli dlhodobého charakteru. Viac času znamená, že v niektorých krajinách sú banky na tom pre úverovú krízu horšie, a preto nemajú tieto ukazovatele v súčasnosti príliš uspokojujúce. Pravidlá sú však tu a banky ich musia splniť, takže tento odklad neznamená jeho zastavenie. Proces bude síce pomalší a jemnejší, ale nestopne sa. Musíme očakávať, všetci hráči na trhu, že banky budú fungovať s výrazne nižším pomerom úverov ku vkladom ako v minulosti. To je fakt.

Nemôže to pomôcť aj ekonomickému rastu?
Určite to bude mať dosah na rast. Ako som už povedal -- banky budú mať viac času robiť potrebné opatrenia jemnejšie.

Na druhej strane sa diskutuje o dani z finančných transakcií. Nesie takýto návrh v sebe viac pozitív alebo rizík?
To je problém. Niektoré vlády chcú zavádzať určitý druh dane z finančných transakcií. Nie je možné dopredu vedieť reakcie a dôsledky takéhoto kroku. V takejto fáze je ťažké predpovedať správanie ekonomických subjektov. Jej zavedenie ako pomoc pri ozdravovaní verejných financií však môže mať opačný efekt. V konečnom dôsledku totiž nemusia negatívne dosahy pocítiť len daňoví poplatníci, ktorých sa dotkne, ale aj samotná vláda. Peniaze totiž môžu utiecť do zahraničia.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
29. november 2022 09:38