Aké má možnosti zamestnávateľ vo firme, kde ma zamestnancov aj živnostníkov, na zníženie nákladov na mzdu, tak, aby cena práce nebola pri rastúcich daniach a odvodoch vyššia?
Ľudovít Kaník: Má minimálne možnosti. Neviem, či tam nejaké možnosti ešte existujú. My sa nebavíme o znižovaní mzdy. Ja som za to, aby ich mali zamestnanci čo najvyššie. Ale nedosiahneme to týmto spôsobom. U dohodárov dôjde k zníženiu čistej mzdy, prepúšťaniu alebo k práci na dohodu. Zmeny v zákonníku ochránia zamestnanca len zdanlivo. Nezamestnaným novela nedáva možnosť nájsť si prácu.
Keď malí podnikatelia prepustia len 50-tisíc dohodárov, a ďalším tisícom znížia po prechode na zamestnanecké zmluvy čisté mzdy. Aké riešenie navrhnete, aby ste ich dostali späť do pracovného procesu?
Emil Machyna: Pracovné miesta vytvárajú zamestnávatelia a potrebujú na to dokonalé prostredie. Zákonník práce je niekde na piatom mieste, ktorý hodnotí, aké to prostredie je. Sú však oveľa dôležitejšie veci. Dnes podnikateľom klesá likvidita, je problém s vymožiteľnosťou práva... U nás panuje názor, že zrušiť dohody je nesystémový prvok. Človek, ktorý pôjde na dôchodok, zistí, že nemá peniaze a štát bude na neho doplácať. Kto to zaviedol? Má to len Česko a Slovensko. Treba ísť na iné formy zamestnávania. Dnes zamestnávatelia nútia ľudí robiť nadčasy. Všetci ich využívajúci na to, aby si znižovali náklady. Čierna ekonomika dnes vytvára 2,5 miliardy.
Pán Sirota, prečo vás tak ničí nejaké zvýšenie minimálnej mzdy? Však tie zvýšenia sú len na výsmech, približne 10 eur!!! Pri súčasných cenách by sa mala minimálna mzda zvýšiť minimálne o 100 eur.
Ľuboš Sirota: Určite ma neničí. Republiková únia zamestnávateľov je dlhodobo proti akejkoľvek minimálnej mzde. Máme okolo 14 % nezamestnaných, no, bohužiaľ, žiadnym nariadením od stola, ani ministerského, nezabezpečíme, aby začali vznikať miesta so mzdou 800 či 1 000 eur. Preto si jednoducho myslím, že by sme mali dať šancu generovaniu takých miest, za ktoré je možné aspoň niečo zaplatiť. Je to lepšie, ako mať týchto ľudí odkázaných na sociálny systém, kde za nich musíme platiť my všetci. Dnes sme odkázaní na to, že ak je naša ekonomika schopná generovať pracovné miesta, tak sú to, bohužiaľ miesta, kde je mzda relatívne nízka. Máme možnosť, buď tie miesta nevzniknú, alebo im vytvoríme takýto priestor.
Od januára pri hrubej mzde 350 eur bude cena práce dohodára pri nepravidelnom príjme viac ako 460 eur. Pri živnostníkovi to bude 350 eur. Existuje ekonomicky obhájiteľný dôvod, aby som ďalej využíval dohody, keď sa to mne ako podnikateľovi výrazne neoplatí?
Emil Machyna: Je to na rozhodnutí zamestnávateľa, či dohody chce alebo nechce. Môže využiť iné pracovné pomery. My len chceme, aby človek bol jasne chránený, ak pracuje. Aby sa to nezneužívalo. 800-tisíc dohôd, to je zneužívanie. Vidíme to priamo v podnikoch. Nadčasy, dva pracovné pomery na dohodu, obchádzanie, platenie priamo na ruku,... Počul som tu slová, že prejdú do sivej ekonomiky. Bojujme proti tomu, aby neprešli, aby nepodvádzali, aby nekradli ľudia. Ale ak počujem politika, čo tvrdí, že prejdú... Tak prosím vás, urobme zákony, aby neprešli.
Naša spoločnosť od januára ukončí dohody so všetkými dohodármi z jediného dôvodu. Náklady ich práce stúpnu tak, že jediným riešením je ich "prepustenie". Od budúceho roka budeme spolupracovať len s ľuďmi, ktorí majú živnosť. Neobávate sa, že vyšší výber z odvodov, ktorý si sľubujete, nakoniec vynulujú sociálne dávky, ktoré dáte na týchto ľudí?
Branislav Ondruš: Tá otázka sa netýka Zákonníka práce. Rast nákladov na dohodárov nesúvisí so zákonníkom. Veľmi dôsledne sme analyzovali dosahy zmien v Zákonníku práce a veľmi dôsledne sme sa snažili analyzovať aj dosahy jednotlivých návrhov, ktoré sa v ňom objavili. Skutočne môžem povedať, že nemám žiadne pochybnosti o tom, že zmeny, ktoré sa týkajú dohodárov, nebudú vytvárať náklady. Náklady na dohody boli vyvolané tým, že sa dnes vo veľkom používajú ako náhrada riadneho pracovného pomeru. Za posledné roky prudko narástol počet ľudí, pre ktorých je to jediný príjem. Čiže je to úplná náhrada mzdy. Tento problém musíme riešiť, pretože sa ukazuje, že ľudia čoraz menej pracujú v riadnom pracovnom pomere a pracujú v nejakej inej obdobe. Dobre. Ale v tom prípade musíme riešiť aj problémy, ktoré z toho vyplývajú. Napríklad ako zabezpečiť sociálne zabezpečenie pre ľudí, ktorí sa takýmto spôsobom dostali mimo systému. Pretože to nie je tak, že sme znížili náklady, my len náklady presúvame niekam inam. Stále sa hovorí, že toto znižuje flexibilitu pracovného trhu. Flexibilita pracovného trh má konštantné náklady, otázka ale je, na kom sú. Ak človek ktorý príde o prácu a nedostane odstupné, neznamená to, že dva mesiaca neprestane jesť, starať sa o deti. On tie náklady skutočne má. Len je otázka, z akého zdroja tie náklady budú hradené.