Na prvú vlnu recesie slovenský závod Sauer-Danfossu tvrdo doplatil. V akej kondícii je dnes, keď je eurozóna v dlhových problémoch?
Sme globálna spoločnosť, v posledných dvoch rokoch došlo k stabilizácii firmy, výraznému nárastu objednávok a zlepšeniu hospodárskych ukazovateľov. Momentálna situácia vo firme zodpovedá tomu, čo sa deje vo svete. Objednávky v poslednom období klesajú. Najhoršie mesiace boli júl, august a september, čo ma úprimne dosť prekvapuje. V minulosti to tak nebývalo.
Aké tržby očakávate za tento rok? Vlani boli okolo 118 miliónov eur...
Tento rok to bude o 10 percent menej, takže okolo 105 miliónov eur.
Aké investície ešte na tento rok plánujete?
Tento rok sme preinvestovali len jedno percento z obratu, čo je najnižší objem investícií v histórii slovenského závodu. Do konca roka sa to zvýši, ale iba na necelé dve percentá z obratu.
Ako to bolo v minulosti?
V čase dvojciferného rastu sme boli zvyknutí preinvestovať zhruba šesť až osem percent. Stále sa u nás však prejavuje efekt, že v predkrízových rokoch sme investovali do vyšších kapacít. Dá sa povedať, že z preinvestovaných rokov 2005 až 2008 žijeme dodnes, keďže technológie v strojárstve majú životnosť 8 až 10 rokov.
Kde najviac klesá dopyt?
Kritická situácia je v západnej Európe, kde je prepad najväčší, 15- až 20-percentný. Pokles, aj keď miernejší, vidíme tiež na čínskom trhu. Zvyšok Ázie -- Singapur, Kórea či Japonsko -- idú celkom dobre. Ťahá nás Severná a Južná Amerika.
Mnohé firmy v súčasnosti pripravujú plány na budúci rok. Čo vás čaká?
Momentálne plánujeme aj my. Za základ berieme realitu tohto roka. Neočakávame rast, ale ani ďalší pokles.
To znamená, že zlé časy na Sauer nedoľahnú. Vlani slovenský závod prežil najlepší rok v histórii vôbec. Čomu za to vďačíte?
Pokrízové roky 2010 a 2011 boli maximálne úspešné. Nezmenili sme ani sortiment výroby, ani sme neuskutočnili nejakú zásadnú inováciu produktov. Reálne došlo k zvýšeniu objednávok. Konečný trh, predovšetkým v poľnohospodárstve a stavebníctve, sa pozviechal po krízových rokoch, čo sa odrazilo na dopyte. Keď tento rok porovnám s obdobím spred troch -- štyroch rokov, tak vyrobíme o 40 percent viac.
V roku 2009 ste prepúšťali...
Áno, zamestnanosť sme výrazne znížili, dnes tu pracuje približne tisíc ľudí. Bolo to spôsobené znížením objednávok, ale i koncernovým rozhodnutím o zmene stratégie. Začali sme sa koncentrovať na konečný produkt.
O čo išlo?
Vedenie koncernu rozhodlo, že znížime počet vyrábaných dielov, ich výrobu sme prenechali na dodávateľov. Kým do roku 2009 sme vyrábali 100 percent dielov, dnes asi len polovicu. Tento krok sa ukázal ako správny a v priebehu dvoch rokov zrejme budeme my sami vyrábať len asi tretinu dielov.
Takže sa bude opäť prepúšťať?
Áno, no nepôjde o veľké čísla. Presné číslo povedať neviem, no v priebehu dvoch rokov pôjde rádovo maximálne o desiatky ľudí. Treba však podotknúť, že hoci my zopár ľudí prepustíme, nové pracovné miesta vytvoria dodávatelia, kde výrobu oustourcujeme.
Pred pár dňami ste pre HN pripustili, že boj o zákazky v rámci koncernu je tvrdý a časť výroby mechanických prevodoviek poputuje zo Slovenska práve do čínskych, nákladovo lacnejších, závodov.
Je to relatívne čerstvé, lebo časť výroby sa presúva v týchto dňoch. Rozhodnutie o tomto však padlo ešte v roku 2007, keď bol hospodársky boom.
To znamená, že to nebolo iba kvôli redukcii nákladov?
Nie, ale najmä tým, že až polovica celosvetovej spotreby tohto typu prevodoviek je práve v Číne. Keď sme exportovali na čínsky trh zo Slovenska, znášali sme logistické náklady sedem percent, ďalších desať ide na clo, tak sme boli minimálne o 17 percent drahší ako lokálny podnik. Neboli sme teda konkurencieschopní predávať na tomto trhu. Rozhodnutie tak bolo logické. Ešte podotýkam, že chvíľu sme vyrábali prevodovky aj u nás, aj v Číne. V týchto dňoch sa však u nás ich produkcia definitívne končí.
Presun iných výrobkov nehrozí?
V tejto chvíli určite nie. Vyrábame produkty, ktoré sa už v Číne aj Amerike vyrábajú, pre Európu teda ostáva výroba u nás. Dnes vyrábame i produkty s vyššou pridanou hodnotu, pričom platí, že čím je vyššia, tým ľahšie zvládnete konkurenčný boj. Aj tá spomínaná prevodovka mala najnižšiu pridanú hodnotu spomedzi výrobkov z nášho výrobného portfólia. Práve naopak -- chceli by sme participovať na niektorých výrobkoch v Číne.
Ako?
V rámci projektov si budeme dočasne vypomáhať. Naši pracovníci zo Slovenska budú participovať na projektoch pre čínsky závod.
Čím to podľa vás je, že Číňania svoj potenciál na rozdiel od nás vedia zužitkovať?
Stojí za tým aj životná úroveň. Keď si odmyslíme Šanghaj, Peking, tak ich životná úroveň nie je s nami porovnateľná. Vždy je to tak, že keď žijete v horších ekonomických podmienkach, máte v sebe silnejší motor. V momente, keď príde akési sebauspokojenie, je to pre ľudí brzda.
Čo hovoríte na kvalitu čínskych výrobkov? Diely beriete aj od nich, aká je ich kvalita?
Sú firmy, ktoré majú technológie oveľa lepšie ako my, sú tu i také, kde sú biedne. V Číne sú veľké rozdiely medzi závodmi, s čím sa na Slovensku nestretnete. Áno, Európa má určité predsudky voči čínskej kvalite, no snažia sa vychádzať v ústrety svojim zákazníkom. Keď im oznámime, že niečo je potrebné zlepšiť, zmena z ich strany príde okamžite.
No dobre, ale nemali ste nikdy problémy s nekvalitnými dielcami?
Väčšie rozdiely oproti iným dodávateľom sme neznamenali. My Čínu vnímame cez nekvalitné odevy či potraviny. Ale Čína sa mení, vyvíja sa veľmi rýchlo a má tú výhodu, že sa na jej obrovskom trhu vidí celý svet. Už dnes hádam ani neexistuje firma, ktorá na ňom nie je etablovaná, a tieto firmy to know-how a technológie do Číny prinášajú.
Koľko nových závodov chce váš materský koncern v Číne, či celkovo v Ázii, vybudovať?
V stratégii troch až piatich rokov je naplánovaný jeden závod v Číne.
Takže nehrozí masívne sťahovanie a budovanie fabrík?
To nie. Čína je momentálne najzaujímavejší trh a ako firma chceme participovať na jeho raste a objeme.
Dá sa povedať, že na raste Číny sa "zvezie" aj slovenský závod?
Rád by som, ale pravdupovediac, ani tak veľmi nie. Dôvod je taký, že sa nemáme ako "zviezť", ani my, ani Nemci, či iné naše závody. Stratégia pre Čínu je založená na tom, že väčšina produktov pre tento trh, vrátane polotovarov, budú zabezpečovaná lokálne.
Kto teda najviac potiahne slovenský závod?
V mnohých oblastiach nám rastie Európa a stále si myslím, že budeme participovať na Číne. No nie v zmysle, že Slovensko potiahnu čínske závody, ale potiahne nás samotný trh, keďže nie všetko sa bude vyrábať v Číne. Okrem toho si veľa sľubujeme od Severnej Ameriky a od nových trhov, ako je napríklad Brazília.
Aké ponaučenie ste si zobrali z krízy?
V kríze som sa presvedčil, že mám plánovať opatrne. Plánovali sme strednodobo až dlhodobo, a naraz sme zistili, že sa všetko zo dňa na deň zmenilo. To, čo fungovalo desať rokov, už zrazu neplatilo. Svet sa principiálne hospodársky zmenil. To, čo sme vedeli plánovať na jeden až dva roky dopredu na základe konkrétnych dohôd so zákazníkmi, sme dnes schopní plánovať maximálne na dva až tri mesiace. Myslím tým operatívne, nie strategické plánovanie. Oveľa viac som si uvedomil našu pozíciu v globálnom konkurenčnom prostredí a aktívnejšie sme hľadali všetky možnosti zvýšenia produktivity a optimalizácie procesov.
Zmenili sa aj zákazníci?
Tí boli vtedy ochotní čakať na dodávku aj niekoľko mesiacov, dnes to už nikto neakceptuje a chce všetko to najkvalitnejšie a samozrejme, čo najrýchlejšie.
Vďaka tomu sa však trh prečistil...
Áno, to určite. To bolo to pozitívum.
Keď sme sa vás na konci vlaňajška pýtali, ako hodnotíte rok 2011, povedali ste, že ste firmu stabilizovali, pre zamestnancov priniesol viac peňazí do peňaženiek a vám menej negatívneho stresu. Ako sa cítite tento rok?
Prvú vec by som podržal, aj tú druhú vec. V mojej osobnej oblasti to už je trochu inak. Nielen ja, ale celkovo manažéri okolo mňa žijeme pod väčším stresom.
Presadzujú sa vám ťažšie nejaké nápady v rámci koncernu?
Mám pocit, že rozhodovanie v rámci koncernu sa zrýchlilo, aj tie pozitívne, aj negatívne veci. Je to na jednej strane plus, ale mínus je to, že pre nevyváženosť v Európe sa prijímajú omnoho ťažšie.
Zaujalo nás:
Vláda plánuje zrušiť dva sviatky v roku. Súhlasíte s týmto krokom a ako to ovplyvní vašu firmu?
So zrušením nemám problém. Analyzovali sme fond pracovného času vo všetkých krajinách, kde Sauer-Danfoss pôsobí. My máme najviac dní voľna. Osobne si myslím, že nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť toľko voľna. Myslím si, že to bolo zle nastavené v čase, keď sa rozhodovalo, čo všetko budeme svätiť a sláviť. Keď máme objednávky, musíme pracovať, či je sviatok, alebo nie je. A keď sa pracuje cez sviatok, tak nám vznikajú veľké náklady, keďže musíme platiť dvojnásobné mzdy.
Od nového roka sa zvyšuje daň z príjmov firiem z 19 na 23 percent. Čo to bude pre vás znamenať?
Toto je problém vo všeobecnosti. Kvalita podnikateľského prostredia už dlhodobo klesá, čiže je trendovo zle nastavené. Samotné zvýšenie dane z príjmu firiem by nebolo také katastrofické. No keď si to zoberieme v komplexe -- cena práce, flexibilita, Zákonník práce plus vyššie dane, tak to je zlé. Každý bod osamote nie je kritický, ale pohromade znamenajú výrazné pokračovanie trendu zhoršovania podnikateľského prostredia.
Vizitka Sauer-Danfoss
Koncern Sauer-Danfoss vznikol v roku 2000 fúziou strojárskych firiem -- nemeckej Sauer-Sundstrand a dánskej Danfoss Fluid Power A/S. Ich najväčšími zákazníkmi sú výrobcovia stavebných, poľnohospodárskych a špeciálnych strojov, ako aj producenti zdvíhacích vozíkov. Na Slovensko prišla firma ešte pred fúziou v roku 1995. Podnik v Považskej Bystrici zamestnáva okolo tisíc ľudí a zaoberá sa výrobou motorov a čerpadiel, zubových čerpadiel a hydraulických ventilov, pričom hlavnými trhmi sú západná Európa a USA. Slovenský závod exportuje až 98 percent výrobkov. Najviac vyvážajú do krajín západnej Európy, ale aj Ameriky. Spoločnosť o sebe tvrdí, že jej biznis si zaslúži pomenovanie "glokálny", čo znamená, že sú globálna spoločnosť, ktorá myslí globálne a koná lokálne.
Kto je Miloš Kraus
Bol štvrtým zamestnancom slovenského závodu Sauer-Sundstrand na Slovensku, v roku 2000 transformovaného na Sauer-Danfoss. Vyštudoval Hutnícku fakultu Technickej univerzity v Košiciach. Od roku 1977 do roku 1995 pracoval v Považských strojárňach, kde prešiel rôznymi pracovnými pozíciami až po funkciu podnikového riaditeľa. Od roku 1995 nepretržite pracuje v spoločnosti Sauer-Danfoss, kde začínal ako prokurista. V minulosti aktívne pracoval v orgánoch SOPK či v Predstavenstve Slovensko-nemeckej obchodnej komory. V súčasnosti je členom Predstavenstva Zväzu strojárskeho priemyslu SR.