Podnikanie. Partner na oddelení Consultingu spoločnosti Deloitte Slovensko Ivan Lužica v rozhovore pre HN.
Vyššie dane a odvody môžu časť podnikateľov odradiť a svoj biznis ukončia. Časť z nich si neprenesie sídlo do daňových rajov. Ako si však už niektorí uvedomili, nie je to také jednoduché. Faktom je, že vyššie dane firmy netešia, ale nemožno ich brať ako izolované opatrenie. Ak ich totiž vláda dokáže vykompenzovať administratívnymi úľavami pre firmy, v konečnom dôsledku si môže podnikateľské prostredie na Slovensku dokonca aj polepšiť.
Začiatkom roka začali platiť vyššie dane a odvody ako súčasť konsolidačného balíka. Ako sa zmenili očakávania firiem do tohto roka v porovnaní s vlaňajškom?
Rok 2012 bol veľmi ťažký pre väčšinu podnikateľov, preto sú opatrnejší. Možno sú aj trocha skeptickí a pesimistickí. Uvedomujú si, že kríza sa ešte neskončila. Drvivá väčšina z nich počíta s tým, že bude pokračovať ešte niekoľko rokov. Vstup do tohto roka je síce v novoročnej eufórii, ale z hľadiska investičných zámerov či rozvojových aktivít dosť opatrný a konzervatívny.
Biznis priamo zasiahne zvýšenie dane z príjmu pre firmy. Do akej miery reálne poškodí podnikanie na Slovensku?
V uplynulom období sa pomerne vysoké číslo živnostníkov rozhodlo skončiť a ako dôvod uvádzajú aj vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. To tvrdia oni. Nedovolím si však povedať, že len toto sú dôvody. Skôr je to kombinácia viacerých faktorov. Áno, daňové zaťaženie sa zvyšuje, na druhej strane tu zohráva úlohu aj naša slovenská mentalita. Bojíme sa ísť trocha do rizika, sme zvyknutí, že nám niekto povie, čo máme robiť. Bojíme sa zobrať zodpovednosť do vlastných rúk. Určite u niektorých sú dane hlavný dôvod, prečo premýšľajú o skončení podnikania, prípadne zmene sídla firmy. Je to však len jeden z faktorov, ale nie jediný a najdôležitejší.
Budú teda firmy v tomto roku vo veľkom optimalizovať?
Optimalizácie musíme rozdeliť do viacerých skupín. Sú optimalizácie nákladov, organizácie práce a podobne. Tie budú bežať vo veľkom. Znižovanie nákladov či optimalizácie procesov. Pokiaľ ide o daňovú optimalizáciu cez presun firiem do krajín, kde je daňové a odvodové zaťaženie výhodnejšie či jednoduchšie, prípadne do daňových rajov, nie je to také jednoduché. Aj keď ide firma do týchto krajín, musí spĺňať nejaké podmienky, ktoré jej umožnia zaregistrovať si tam sídlo a podnikať tak, aby splnila daňové zákony danej krajiny a krajiny, kde bude podnikať, čiže aj Slovenska. Naďalej tu totiž bude vykonávať činnosť. Mnohé firmy začali premýšľať nad zmenou sídla, ale keď zistili skutočné podmienky, rozhodli sa zostať na Slovensku. Sú takí, ktorí nad tým premýšľajú ďalej. Dá sa očakávať, že budú podnikatelia, ktorí zmenia sídlo. Ale je ťažké povedať, koľko ich bude.
V priebehu vlaňajška viacero firiem cúvlo od plánovaných investícií na Slovensku. Stretli ste sa aj vy s tým, že firma zvažovala investíciu u nás a nakoniec si to rozmyslela?
Áno, stretávame sa s tým. Treba však zvážiť, za akých podmienok sem bola firma ochotná prísť a čo chcela urobiť. Nie je investícia ako investícia. Slovensko by si malo povedať, ako sa chce profilovať a aké typy investícií podporí a zvýhodní napríklad daňovými prázdninami, výhodnejšími podmienkami, a ktoré typy investícií nebude podporovať. Ak nás zaujíma, že dotiahneme investorov do niektorých regiónov, tak podporme tie regióny tým, že vytvoríme pracovné miesta. Ale viem si predstaviť, že niektoré firmy odídu zo Slovenska. Hlavne tie, ktoré sem prišli za lacnou pracovnou silou, pretože je odtiaľto blízko do Rakúska alebo Nemecka. Ale oni sem prišli s vedomím, že keď sa začne dvíhať cena pracovnej sily, podmienky sa začnú vyrovnávať, tak sa presťahujú. A pôjdu do krajín, kde budú podobné podmienky, ako keď začínali u nás. To je prirodzené, s tým treba počítať, svet sa mení a treba sa na to pripraviť. Nemôžeme čakať, že manuálna práca, ktorá sem prišla v minulosti, tu zostane navždy. Aj naša pracovná sila je už drahšia, výrobné náklady stúpajú.
V rámci okolitých krajín bude naša daň z príjmu pre firmy najvyššia. Nezasiahne to výrazne našu konkurencieschopnosť?
Čiastočne áno. Ale nevidel by som to ako izolovaný parameter. Celé je to totiž o komplexnom prostredí, infraštruktúre, kvalite ľudí, vzdelaní, o právnom systéme a vymožiteľnosti práva. Samozrejme, daňové a odvodové zaťaženie s tým tiež súvisí. Faktorov je však oveľa viac. Áno, nepomáha nám to zatraktívňovať Slovensko, ale pozrime sa do Európy. Sú aj iné krajiny, ktoré premýšľajú podobne. Z hľadiska V4 sme prví, možno sa to dočasne bude javiť ako nevýhoda, ale nestaval by som to do nejakej dramatickej roviny.
V rámci daňových zmien padla aj rovná daň. Neprišlo tým Slovensko o dôležité marketingové lákadlo na nových investorov?
Keď bola zavádzaná rovná daň, bola veľmi veľkým lákadlom pre zahraničné firmy. Rozprával som sa s viacerými podnikateľmi, ktorí ju v tomto období hodnotili ako veľké pozitívum Slovenska. Medzičasom však nespali ani ostatné krajiny, urobili zmeny a jej výhoda sa postupne strácala. V súčasnosti nie je zrušenie rovnej dane taký veľký krok, ako bolo jej zavedenie. Možno to je škoda, ťažko povedať. Bude treba zmerať dosahy tohto kroku, čo sa však bude dať až s odstupom času. Ak sa ukáže, že to bolo nesprávne rozhodnutie, vždy je možnosť vrátiť ju späť.
Narušila sa tým však dlhoročná daňová stabilita na Slovensku. Nemôže to v konečnom dôsledku vyvolať u podnikateľov obavy, že dane sa budú zvyšovať aj naďalej?
Keď niekoľko rokov platí nejaký daňový systém a vláda deklaruje, že bude platiť aj naďalej, je to prejav veľkej stability. Ale treba tiež povedať, že všetky vlády robia zmeny. Nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách reagujú na globálnu krízu. Nevidím problém v tom, že po pomerne dlhom období došlo k zmene daňového systému. Skôr by bolo dobré, ak by vláda povedala -- zvýšili sme sadzbu pre právnické osoby a peniaze chceme teraz použiť v rozvojových projektoch. Takto chceme pomôcť Slovensku, aby sa vyhlo dlhovým problémom. Tiež môže urobiť opatrenia na zvýšenie efektívnosti fungovania štátnej správy. Podnikatelia majú problém, keď musia opakovane predkladať rôzne druhy štatistík a priznaní, čo dokáže štát zjednodušiť cez modernizáciu, elektronizáciu či informačný systém. Môže to byť oveľa väčší motivátor pre malých a stredných podnikateľov, než či je sadzba 19 alebo 23 percent.
Prednedávnom predstavil opatrenia na zjednodušovanie podnikateľského prostredia minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Koľko by takto podnikatelia dokázali reálne ušetriť?
Keď vám niekto zoberie štyri percentá daní, tak vy tie štyri percentá musíte niekde nájsť. Súvisia s tým nejaké výnosy a náklady. Preto je to trocha viac percent, ktoré musíte nájsť vo svojich výnosoch a následne v nákladoch, aby vám nakoniec zostali štyri percentá. Keď vám ja vytvorím podmienky, že dokážete generovať o desať alebo 20 percent viac a dáte k tomu príslušné náklady, nakoniec vám môže zostať nie štyri, ale päť percent. Je to zaujímavé? Určite áno. Ak by som bol v pozícii zväzov, ktoré zastupujú živnostníkov, malých a stredných podnikateľov, chcel by som vidieť konkrétne opatrenia a koľko ušetria môjho času. Ak mi niekto zvýši daň, ale zároveň zjednoduší fungovanie života a nakoniec môžem viac pracovného času venovať svojim podnikateľským činnostiam, nakoniec sa mi to oplatí.
Zatiaľ sú to však stále len plány a vo fáze plánov podobné návrhy zostali už aj v minulosti. Je vôbec reálne, že sa na Slovensku niekedy výrazne zníži podnikateľská záťaž?
Poviem vám príklad, podložený mojou vlastnou skúsenosťou. Robili sme na Slovensku, aj mimo Slovenska projekty znižovania administratívnej záťaže, ktoré spustila Európska komisia. V týchto projektoch sme dokázali vyčísliť úspory v desiatkach miliónov eur. Ak by sa zaviedli do praxe, predstavovali by takúto úsporu na znižovaní administratívnej záťaže. Ľudia by dokázali svoj čas venovať biznisu, potenciálne rásť, expandovať. Niektoré z tých opatrení už boli zavedené do praxe. Verím, že Slovensko dokáže robiť tieto zmeny ďalej. Súhlasím, že o niektorých sa hovorí veľmi dlho a ide to pomaly. Myslím si, že by tu vláda mala urobiť rýchlejšie kroky na zavedenie zmien, ktoré by podnikateľom znížili záťaž.
Pred časom bol však novelizovaný Zákonník práce, ktorý ju, naopak, zvyšuje. Neznepružní trh práce natoľko, že firmy pribrzdia napríklad prijímanie nových zamestnancov?
Podnikatelia vnímajú tieto zmeny tak, že ak mi tu niekto niečo prikazuje či zakazuje, musím sa na to pozrieť a byť opatrnejší. Viem si predstaviť spoločnosti, ktoré pomerne flexibilne narábali s pracovnou silou, prijímali a prepúšťali ľudí, brali ich na kratšie úväzky, typu sezónnych prác. Dnes sa budú inak správať pri prijímaní a prepúšťaní zamestnancov, ako keď im Zákonník práce umožňoval väčšiu flexibilitu. Rozumiem však aj vláde, že chce stabilizovať zamestnanosť, ale tiež to nesmie byť postavené na jednom opatrení. Najlepšie opatrenia, ktoré možno prijať sú rozvojové projekty, ktoré začnú zvyšovať zamestnanosť. Keď sa pozrieme do histórie, z krízy sa vždy vychádzalo aj veľkými investíciami. Štát však musí povedať, ako sa chce profilovať. Či budeme miesto, kde sa bude vyrábať, kresliť, kde budú výskumné a vývojové centrá. Na to sú napríklad aj peniaze z eurofondov. Treba si tiež povedať, ako využijeme vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Školstvo by malo veľmi intenzívne pracovať na tom, ako nastaviť vzdelávanie vzhľadom na súčasné a budúce potreby spoločnosti.
Podniky, prirodzene, zasiahne aj spomaľovanie ekonomiky, pokles zákaziek, slabá spotreba na Slovensku aj v zahraničí. Čo je teda pre podnikateľov väčší problém -- zmeny v daniach a odvodoch alebo spomaľovanie ekonomiky?
Slovenskí podnikatelia, najmä malí a strední, viac reagujú na nálady ako na skutočnosť. Celkové povedomie o tom, že je kríza a podmienky sa zhoršujú, má oveľa väčší vplyv ako realita. Navyše tým, že ako Slovensko sme nezažili krízu, mnohí reagujú trocha prekvapene a predčasne zahadzujú flintu do žita skôr ako treba. Treba na ňu reagovať, ale nie skončiť a prestať podnikať.
Kto je Ivan Lužica
Vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu. Pracoval v spoločnostiach Cap Gemini Ernst & Young či S&T Slovakia. Počas svojej praxe v oblastiach IT a poradenských služieb viedol viaceré projekty na Slovensku nielen v súkromnom, ale tiež vo verejnom sektore. V spoločnosti Deloitte pôsobí od roku 2008 ako riaditeľ na oddelení Consultingu a tiež líder v oblasti verejného sektora. Od roku 2011 sa stal jedným z partnerov v spoločnosti.