Hoci by sa zdalo, že vysoká nadmorská výška Álp by mala byť pre dopravcov neprekonateľnou prekážkou, nie je to tak. Skôr naopak, priamo Alpy sa stali pre nich výzvou. Napríklad tie, ktoré pretínajú celé Švajčiarsko, zaberajú viac než polovicu územia krajiny, napriek tomu práve cez tieto európske veľhory ide zo severu na juh veľmi dôležitá časť švajčiarskej a aj európskej dopravy.
"Riešenie dopravy práve cez Alpy, v srdci ktorých Švajčiarsko leží, je pre našich dopravcov veľkou výzvou," zdôraznil v našom rozhovore hovorca švajčiarskeho ministerstva dopravy Davide Demicheli.
Cez Švajčiarsko idú zo severu na juh dve hlavné dopravné trasy -- cez Gotthard a Lötschberg.
Oba tieto koridory majú veľký význam pre trasu sever -- juh, to znamená pre dopravu z Nemecka, Holandska, Belgicka až na juh do Talianska. Tento severojužný ťah sa tak týka 150 miliónov obyvateľov od juhu Anglicka až po sever Talianska.
Podľa predpokladov analytikov by nákladná doprava zhruba od roku 2005 až do roku 2030 mala na tomto severojužnom ťahu vzrásť o 54 percent, osobná za to isté obdobie o 24 percent.
"Tieto prognózy môžu mať, samozrejme, aj chyby, ale všetky ukazovatele vychádzajú z predpokladu, že rast najmä nákladnej dopravy bude veľmi vysoký," uviedol Demicheli.
Dopravná politika
"Švajčiarsko, aj keď nie je členskou krajinou Európskej únie, predsa je krajinou v srdci Európy, a tak je v tomto spoločenstve dobre uhniezdené. Sem patríme aj politicky aj zemepisne," zdôraznil hovorca.
Napriek množstvu tranzitnej dopravy, ktorá cez krajinu prechádza, je pre Švajčiarov veľmi dôležitým cieľom ochrana životného prostredia.
Alpy sú veľmi citlivou oblasťou a Švajčiari dbajú o to, aby si ich krajina zachovala na jednej strane existujúcu mobilitu, avšak je pre nich dôležité, aby to bolo v súlade so životným prostredím. Doprave cez Alpy nechcú robiť bariéry, chcú však, aby sa doprava cez ne rozvíjala v súlade so životným prostredím.
"To, samozrejme, vyžaduje vysoké investície do infraštruktúry. Potrebujeme moderné železnice, potrebujeme cez Alpy takú železnicu, ktorej vlaky nebudú prekonávať veľké výškové rozdiely, ale pôjdu cez tunely. Tým sa získa nielen veľa času, pretože sa skráti jazdný čas, ale šetrí sa tým aj energia," zdôraznil Demicheli.
Takýmito projektmi v súlade so životným prostredím sú aj oba významné tunely, ktoré pretínajú zo severu na juh švajčiarske Alpy. Je to základný tunel Lötschberg a Gotthard. Na gotthardský tunel nadviaže v budúcnosti aj plánovaný základný tunel Ceneri neďaleko Talianska, ktorý umožní priamy prejazd zo severu až k talianskym hraniciam.
Lötschberg
Lötschberg je nový moderný tunel prechádzajúci Alpami pod Bernom na trati Frutigen -- Brig. Stavali ho osem rokov a v prítomnosti ministrov dopravy z celej Európy bol otvorený 15. júna 2007. Lötschberg meria 34,7 kilometra a jeho výstavba stála 2,8 miliardy eur.
"Cez tento tunel chodí omnoho viac vlakov, ako sme čakali. Samotná cesta cezeň ušetrí hodinu času na trase Bern -- Miláno. Už po roku prevádzky sme mohli povedať, že to bol veľmi úspešný projekt," povedal Demicheli.
Denne prechádza cez tunel Lötschberg 40 osobných a 80 nákladných vlakov. Za prvé tri mesiace po otvorení sa ním prepravilo milión cestujúcich, čo bolo oproti očakávaniam o 30 percent viac.
Gotthard
Západne od Lötschbergu je horský priechod Gotthard. Prvý tunel cez Gotthard bol pre železnicu otvorený v roku 1882. Potom približne o sto rokov neskôr, v roku 1980, otvorili cez Gotthard diaľničný tunel a rozostavaný je už tretí tunel. Bude to gotthardský základný tunel (Gotthard-Basistunnel), ktorý bude mať 57 kilometrov a bude to najdlhší železničný tunel sveta. Cesta z Zürichu do Milána sa cezeň skráti zo štyroch hodín na dve. Do prevádzky by mal byť uvedený v roku 2016.
Predchádzajúce tunely idú cez Gotthard z úrovne zhruba 500 metrov až do výšky 1 000 metrov nad morom. Gotthardský základný tunel sa teraz robí na takej úrovni, že na trase Bazilej -- Zürich neprekročí vyššiu úroveň ako 500 metrov nad morom a celá trasa bude bez serpentín.
Na konci januára tohto roku bolo vyhĺbených už 43,7 percenta tunela a betonážne práce plynule pokračujú v oboch tubusoch.
Ceneri
Za Gotthardom na trase Zürich -- Miláno bude vybudovaný aj 15-kilometrový tunel Ceneri, ktorý nepriamo nadväzuje na Gotthard a mal by byť ukončený a uvedený do prevádzky v roku 2019. I tento tunel Ceneri-Basistunnel z Bellinzona do Lugana sa buduje tak, aby išiel v rovine, bez prekonávania veľkých výškových rozdielov.
Oba tunely, Gotthard i Cenerri, budú stáť 6 až 7 miliárd eur. Lötschberg stál "len" 2,8 miliardy eur.
Investície aj mimo Álp
Švajčiarsko neinvestuje len do budovania týchto alpských projektov. Množstvo dopravných projektov je rozpracovaných po celej krajine. Sú to investície do projektov spájajúcich taktiež východ so západom -- zo Ženevy do Zürichu, a taktiež do severojužnej trasy, z Bazileja do Chiassa, najjužnejšieho cípu Švajčiarska pod mestom Lugano na hranici s Talianskom. Obe tieto spojnice pripomínajú švajčiarsky kríž. Na severe krajiny sú sústredené pripojenia na vysokorýchlostné dráhy okolitých krajín.
"Už teraz máme dobrú infraštruktúru, dobré železničné siete, ale chceme to zlepšiť a zrýchliť. Rozmýšľame o vysokorýchlostných vlakoch. Tieto vysokorýchlostné vlaky sa budú týkať celej Európy. Myslím si, že v budúcnosti budú železnice v rámci mobility obyvateľstva hrať v Európe obrovskú úlohu," podotkol Demicheli.
Peniaze
Zhruba 20 miliárd eur budú Švajčiarsko stáť v najbližších tridsiatich rokoch projekty do železničnej infraštruktúry. Z toho:
-- alpské projekty (NEAT) * 10,6 mld. eur
-- trasa východ -- západ, Zürich -- Ženeva (Bahn 2000) * 3,8 mld. eur
-- vysokorýchlostný prejazd vlakov (HGV), prípoje smer Mníchov -- Stuttgart * 700 mil. eur
-- menšie projekty (ZEB), lokálne avšak veľmi významné * 2 -- 3 mld. eur
-- protihluková ochrana obydlí a obyvateľstva * 1,5 mld. eur
Všetko sú to projekty, na ktoré potrebuje krajina veľa peňazí. Je pre ne vytvorený fond, do ktorého plynú peniaze z troch zdrojov:
1. z mýta, ktoré platia nákladné autá za používanie ciest -- mýto sa platí podľa typu nákladného vozidla, dĺžky, množstva emisií a váhy. Plne naložené nákladné auto platí viac ako prázdne, rovnako auto s vyššou tvorbou emisií zaplatí viac. Všetky nákladné autá -- švajčiarske i zahraničné -- sú posudzované rovnako;
2. z dane z minerálnych olejov;
3. z dane z pridanej hodnoty (DPH). Vo Švajčiarsku je až na drobné výnimky sadza DPH 7,6 percenta. Do fondu, z ktorého sa financuje výstavba dopravy, ide z vybranej DPH 0,1 percenta.
Ochrana Álp
Cez švajčiarske alpské velikány sa v roku 1981 prepravilo okolo 300-tisíc nákladných áut. O deväť rokov neskôr sa tento počet priblížil až k 800 tisícom nákladných áut a v roku 2000 dosiahol rekordnú hranicu, keď cez švajčiarske Alpy prešlo až 1,4 milióna nákladných áut.
Tento vysoký počet nákladiakov prechádzajúcich cez Alpy podnietil prijatie politického rozhodnutia na zvrátenie tohto nárastu, a tak štát začal od roku 2000 finančne podporovať železnice napríklad finančnou podporou kombinovanej dopravy. Pre nákladné automobily sa tak prejazd cez Alpy železnicou stal výhodnejší ako po vlastných kolesách.
Štát financoval napríklad aj terminály pre kombinovanú prepravu, teda nakládku a vykládku, a to nielen vo Švajčiarsku, ale aj v susedných krajinách, v severnom Taliansku a v južnom Nemecku s cieľom, aby už na švajčiarske územie prichádzali nákladné autá po železnici.
Marta Růžičková