Ako sa pozeráte na ponuku vín na pultoch našich obchodov?
Slovensko je z hľadiska vinárstva krajina neuveriteľných možností. Slovenskí spotrebitelia nakupujú vína buď vo vinotékach, alebo priamo od výrobcov a v obchodnej sieti s potravinami. Najväčší objem predaja sa uskutočňuje prostredníctvom reťazcov. V našich hypermarketoch však dominujú zahraničné značky a vína od domácich výrobcov sú zastúpené v oveľa menších počtoch. Je to obrovská nespravodlivosť voči spotrebiteľom. Na ich pultoch sa síce ponúkajú vína s pekným obalom, ich úroveň je však mnohokrát horšia. Samozrejme, až na svetlé výnimky.
Čím si to môžeme vysvetľovať?
Trh je ovplyvnený voľným pohybom tovaru v rámci Európskej únie. Väčší predaj zahraničných vín môžeme pozorovať v krajinách, ktoré nie sú vinársky sebestačné. Situáciu ovplyvnilo aj to, že sídla našich hypermarketov boli pôvodne v Česku. Všetci naši producenti tak museli ísť do Prahy a tam schvaľovať a zalistovať svoje výrobky. Keď túto procedúru absolvovali, tak museli zaplatiť nemalé peniaze za zalistovanie a prijatie do obchodného systému. Ďalšie poplatky boli v rámci letákov a následných akcií. Slovenský producent nakoniec zistil, že je v strate. Navyše, v Prahe sa ľahšie schvaľujú moravské a české vína, ako vína zo slovenskej produkcie, ktoré sa predávajú aj na slovenskom trhu. Je to také verejné tajomstvo. Aj keď sa v súčasnosti situácia v schvaľovaní zmenila, jej dôsledky a nerovnomerné zastúpenie sú na pultoch predajní dodnes.
Zhoršuje sa situácia v ponuke a kvalite vína?
Situácia sa zhoršuje z roka na rok. Obrovský tlak v obchodných reťazcoch je hlavne z Maďarska, Talianska, zo Španielska. Pri zalistovaní sa obchodný reťazec pozerá vždy na cenu vín z týchto krajín. Pýtajú sa vás, či viete ponúknuť víno lacnejšie. Je to šport o lacnejšie ceny. Pre mnohých obchodníkov nie je víno na pitie, ale na obchodovanie. Keď si pozrieme, ktoré firmy predávajú v slovenských hypermarketoch, tak vidíme výrazné obmedzenie. Sú to len také spoločnosti, ktoré vedia zaplatiť vstup do hypermarketu. Mnoho vinárov odišlo z hypermarketov z dôvodu, že sa nechcú vrátiť, lebo je to pre nich stratový obchod.
Dá sa s tým niečo robiť?
My to, bohužiaľ, z hľadiska kontroly radikálne nevieme obrátiť. Mala by sa prehodnotiť celá filozofia predaja vín zo strany obchodných reťazcov. Mal by sa vytvoriť nový korektný prístup k filozofii predaja, ktorý by rešpektoval aj kvalitu tovaru, a nie iba jeho čo najnižšiu cenu na úkor kvality. Obchodné reťazce by si mali nastaviť určité kritériá pre skutočnú kvalitu ponúkaného tovaru, a nie túto kvalitu iba propagovať v reklame. Je možné, že by sa potom v ponuke veľkých obchodných reťazcov zvýšila aj ponuka vín od domácich výrobcov. V súčasnosti môžeme iba konštatovať, že pokiaľ nepríde k zmene zo strany veľkých nadnárodných spoločností, ktoré prevádzkujú hypermarkety, náprava nie je možná a spotrebiteľom sa nebude predávať kvalitné slovenské víno.
Aké opatrenia by ste zaviedli vy?
Keď sa zistia u predajcu nedostatky pri vínach a vieme, je to často opakujúci sa stav, jedno z opatrení by mohlo byť odňatie licencie na predaj vín. Bohužiaľ, na takýto postup nie je legislatívne oprávnenie. Dnes vykonávame odbery vzoriek vín z predajných pultov, ale zväzuje nás skutočnosť, že pri zistení nekvality je obchodný reťazec povinný stiahnuť len danú výrobnú dávku výrobku, ale nemusí stiahnuť celú obchodnú značku. Je povinnosťou manažmentu obchodných reťazcov sprísniť kontrolu kvality tovaru, pri ktorom štátne kontrolné inštitúcie zistili nedostatky. Tým by sa zabránilo opakovaniu tých istých nedostatkov. Zisťovaním opakovaných nedostatkov vlastne poukazujeme na nečinnosť obchodných reťazcov v tomto smere. Štátna kontrola vína, môže iba zistiť nedostatky a uložiť sankcie. Preukázateľné odstránenie nedostatkov je na obchodníkovi, ktorý za to nesie plnú zodpovednosť.
Akú vysokú pokutu môžete v takýchto prípadoch udeliť?
Máme možnosť uložiť jednorazovú pokutu do 33-tisíc eur. Pokutu nad polovicu tejto sumy sme už dávali pri viacerých nedostatkoch. Evidujeme aj obchodníka, ktorý platil celkovú pokutu aj nad 40-tisíc eur. Cieľom týchto sankcií je odradiť dovozcov od dovozu lacných nekvalitných vín. Snažíme sa vykonávať časté kontroly, keby sme však mali skontrolovať každé víno, tak každý týždeň by sme museli hodnotiť stovky vín, čo nie je reálne. Robíme náhodnú kontrolu, ale tých vín je tak veľa, že to jednoducho nejde. Dôsledná kontrola kvality predávaného tovaru je zodpovednosťou predajcu, ktorý za ňu nesie plnú zodpovednosť. Úlohou štátnych kontrolných orgánov je iba kontrola plnenia ich povinností. Všetky obchodné reťazce sa chvália zavedenými systémami kvality a bezpečnosti typu ISO, HACCP, BRC a pod., za ktorých plnenie sú plne zodpovední, realita je však iná. Z početnosti zistených nedostatkov vyplývajú vážne chyby v kontrolných systémoch obchodníkov.
Keď sa pozrieme na ponuku vín našich a slovenských výrobcov, kto vychádza víťazne?
Pri lacnejšej cenovej skupine vyhrávajú slovenskí producenti, ktorí si držia svoj štandard. Zahraničné vína, ktoré sú u nás predávané za najnižšie ceny -- dumpingové -- sú vždy problematické. Viac je tam nekvality, ako kvality. Prím tu hrajú Maďari a Taliani. Nákupná cena týchto vín musí byť veľmi nízka, keď zohľadníme náklady na ich prepravu a výslednú cenu. V kategórii vín s chráneným označením pôvodu je ich kvalita vyrovnaná bez ohľadu na krajinu pôvodu. U slovenských producentov sme sa nestretli s veľkými problémami pri kvalite. Pri najvyššom rade prívlastkových vín Slováci stále napredujú. Aj keď treba povedať, že prívlastkových vín je na pultoch hypermarketov stále málo. Obchodné reťazce robia cenovú politiku v rozpore s kvalitou.
Myslíte si, že reťazce dotujú ceny vína?
Stáva sa, že v niektorých hypermarketoch sa predávajú vína pod predpokladanou výrobnou cenou. Čiže sú zvýhodňované v rámci vnútorných smerníc podpory predaja obchodných reťazcov. Je to paradox, a nikde vo svete to nie je bežné. Nie sú to len naše podozrenia, potvrdia vám to aj vinári. Za takéto ceny sa totiž víno vyrábať nedá. Mnohí producenti nás upozorňujú na takéto praktiky. Pozícia sily hypermarketov je silne zneužívaná.
Môže byť aj lacné víno kvalitné?
Stretli sme sa s tým. Najmä keď si reťazce vozia samy vína z tretích krajín, ako napr. Čile, Argentína, Južná Afrika. Stretávame sa s krásnymi vínami aj do sumy 2,40 eura. Neraz ide o logistiku reťazca či množstvové zľavy. Kvalita vína bola však pri niektorých druhoch ohromujúca.
A naopak, je vyššia cena zárukou kvality?
Ani to by som netvrdil. Stretli sme sa aj s tým, že drahé vína boli zlé. Tu treba dodať, že ide často o ležiaky na pultoch supermarketov. Neraz sú tu aj porušené skladovacie podmienky.
Čím sa má zákazník riadiť pri výbere vína?
Keď si chcete kúpiť dobré víno, majte svojho osvedčeného vinára. V hypermarketoch je to lotéria. Obchodníci často ťažia z toho, že spotrebiteľ sa nechá zvábiť pekne vyzerajúcou etiketou, za ktorou sa skrýva nekvalita. Však je to trend nákupov, keď zákazník hľadá čo najnižšie ceny. Obchodné reťazce vedia, že si zákazník takéto víno kúpi raz a viackrát sa k nemu nevráti. Keď sa však sa takto popáli 100-tisíc zákazníkov, už je to pekný obchod. Existujú však aj nenároční spotrebitelia, ktorým nekvalita vín vôbec neprekáža.
StoryEditor