Slovenský rozpočet na budúci rok je ohrozený a náš dlh sa môže predražiť. Návrh štátneho hospodárenia z dielne ministerstva financií totiž nemusí prejsť schválením v parlamente. Pripustili to všetky štyri pravicové strany. "My ako poslanci to chceme, ale neviem povedať, či sa to podarí," reagoval podpredseda KDH Július Brocka s tým, že rozpočet je neistý, pretože parlament zrejme neschváli plánované reformy.
Premiérka už vylúčila prijatie zmien v daniach a odvodoch, na ktorých stál budúcoročný rozpočet.
Ako a kto bude držať moc v rukách, sa ukáže dnes po stretnutí hlavy štátu Ivana Gašparoviča so šéfmi všetkých parlamentných strán. Keď politici neschvália vládny návrh, Slovensko bude hospodáriť v provizórnom režime. Míňať teda budeme rovnako ako v tomto roku a plán znížiť štátnu sekeru na 3,8 percenta HDP bude vážne ohrozený.
Dlhy nám môžu narásť
Ak by sa naplnila hrozba, že rozpadnutá koalícia neschváli ministerský návrh, ohrozí to aj naše dlhy. "Politická nestabilita a provizórny rozpočet nám nepridá, ale môže ubrať," potvrdil Tomáš Kapusta zo štátnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.
V budúcom roku si totiž máme požičať niečo vyše siedmich miliárd eur. Provizórny rozpočet zníži našu dôveryhodnosť na trhu a schopnosť splácať záväzky. To sa odrazí aj na úrokoch, ktoré za dlhy platíme. "Rozhodne by sa to prejavilo na rizikových prirážkach," zhodnotil František Palko z Inštitútu pre hospodársku politiku. Ak by sa naše úroky zvýšili len o pol percenta, Slovensko by podľa neho zaplatilo v budúcom roku navyše o 600 miliónov eur. Je pravdepodobné aj to, že ratingové agentúry zhoršia našu známku. Pre HN to minulý týždeň pripustila agentúra Standard and Poor's.
Rozhádzaný rozpočet
Financmajster Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) postavil rozpočet na budúci rok na výrazných zmenách v daniach a odvodoch. Okrem veľkej reformy mal parlament prijať aj takzvaný daňový mix pre samosprávy. Mestá, obce a župy podľa neho už nemali dostávať zo štátneho rozpočtu takmer 94 percent vybraných daní z príjmu fyzických osôb, ale zhruba 13 percent zo všetkých daní. V prípade, ak by naša ekonomika rástla podľa odhadov ministerstva financií, samosprávy by dostali o 250 miliónov eur menej, než by získali v súčasnom systéme. To by taktiež ohrozilo štátny schodok a stratu by nevyrovnalo ani to, že parlament neschváli daňovo-odvodovú reformu. Tým náš rozpočet ušetrí iba zhruba 60 až 70 miliónov.
Zastavenie reforiem bude podľa Palka okrem neistého deficitu znamenať aj to, že konštrukcia rozpočtu vážne utrpí. "Ide aj o hospodárenie ďalších verejných inštitúcií. Zmeniť sa bude musieť aj finančný plán pre Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne," upozornil.
Politická nestabilita na Slovensku pritom vznikla v nevhodnom čase. Naše hospodárenie v roku 2012 totiž zasiahne aj hroziaca kríza. Aj Ján Tóth, šéf Inštitútu finančnej politiky, ktorý spadá pod rezort financií, pripúšťa, že rast ekonomiky bude omnoho slabší, ako predpokladá rozpočet. Ten zatiaľ vychádza z 3,4-percentného rastu. "Doterajší vývoj zatiaľ nahrubo naznačuje, že nový odhad by sa mohol viac blížiť k dvom percentám ako k trom," povedal. Len na ilustráciu, keď ministerstvo prvýkrát v septembri upravilo svoje vyhliadky nadol o jeden percentuálny bod, znamenalo to výpadok príjmov štátu vo výške 250 miliónov eur.