Prísnejší Zákonník práce pocítia najmä mladí nezamestnaní. Vo svojej najnovšej štúdií to konštatuje Medzinárodná organizácie práce (ILO). V najbližších rokoch tak podľa nej aj z tohto dôvodu mladých bez práce, ktorých je na Slovensku takmer 35 percent, neubudne. „Prepúšťanie je pre zamestnávateľa v prípade prísnej regulácie drahšie. Práve tieto vyššie náklady môžu vplývať na nezamestnanosť mladých,“ tvrdí organizácia vo svojej štúdii. Napriek tomu však Ficova vláda už avizuje vrátenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného do nášho pracovného kódexu. „Mohol by som sa odvolať na roky 2004 až 2008, keď vďaka globálnemu hospodárskemu rastu rástla prudko aj naša ekonomika a v čase, keď sa po nástupe prvej Ficovej vlády sprísnila ochrana zamestnancov v Zákonníku práce, žiadny zamestnávateľ neprepúšťal a až do prepuknutia krízy nám nezamestnanosť klesala,“ vyhlásil štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš (Smer-SD).
Mladí to pocítia najviac
Mladým však pri hľadaní zamestnania nepomáha ani uvoľňovanie podmienok práce na dobu určitú a agentúrneho zamestnávania. Vedie to totiž k zvyšovaniu priepasti medzi internými a externými zamestnancami. „Kvôli asymetrickému prístupu k týmto skupinám boli dopady takých reforiem, ktoré zvyšujú ochranu zamestnancov, nepomerne pociťované najmä novými účastníkmi trhu práce, obzvlášť mladými ľuďmi,“ konštatuje organizácia.
Podľa riaditeľky personálnej spoločnosti Index Nosluš Dariny Mokraňovej však po opätovnom zavedení súbehu odstupného a výpovednej lehoty budú firmy pri prijímaní akýchkoľvek zamestnancov opatrnejšie. Ich prípadné prepustenie by totiž firmy vyšlo draho. „Celkovo sa tak bude vytvárať menej pracovných miest, a teda menej ostane aj pre absolventov, veď keď si firma môže vybrať, tak skôr zamestná človeka s praxou než bez praxe,“ tvrdí Mokraňová. Podobný názor má aj výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.
Podporte rast
Nezamestnanosť medzi mladými pritom v EÚ a v iných rozvinutých krajinách za posledné štyri roky stúpla takmer o 5 percent, dnes už dosahuje 18 percent. Ani v najbližších rokoch neklesne. Okrem prísnej legislatívy to má na tričku aj ekonomická kríza. Jedným z nástrojov, ktoré podľa Medzinárodnej organizácie práce môžu pomôcť, sú daňové úľavy či štátne dotácie na mzdy pre firmy, ktoré zamestnajú mladých. To plánuje aj naša vláda, ktorá chce na projekty pre mladých nezamestnaných dať 70 miliónov eur z presunutých eurofondov. Preplatením minimálnej mzdy a odvodov tak chce vytvoriť 13-tisíc pracovných miest. Podľa riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka však tento plán pomôže len tam, kde už dnes je dopyt po tovaroch a službách. „Napríklad na vidieku to asi fungovať nebude, tam keď niečo vyrobia, tak to väčšinou nemajú komu predať,“ dodal Páleník.