Ste tou vinárkou, ktorá si dá víno každý deň?
Áno, vždy večer pred spaním.
Červené alebo biele?
Keď si idem ľahnúť, tak červené.
Ktoré máte najradšej?
Vo všeobecnosti mám radšej sladšie, so zvyškovým cukrom. Čo sa týka odrody, z bieleho Rizling rýnsky a z červeného Rulandské modré.
Točíte vždy pohárom?
Mne sa už rodina smeje, že točím aj s pohárom s vodou.
Aká je spojitosť vašej firmy Vitis so značkou Vitis Pezinok, ktorú kedysi vlastnil miliardár Zoroslav Kollár?
Žiadna. Vôbec nič nás nespája, iba rovnaké, respektíve podobné meno.
Čo znamená Vitis?
Vitis vinifera je v preklade z latinčiny vinič hroznorodý.
Kto mal tento názov prvý? Vy alebo Pezinčania?
"Služobne staršia" som ja. Tri roky po vzniku mojej firmy som postrehla, že vznikla Vitis Trade Banská Bystrica a táto firma neskôr kúpila Malokarpatské vinárske závody, ktoré sa premenovali na Vitis Pezinok. No ja mám okrem toho pred názvom Vitis ešte svoje meno, čiže moja firma sa nevolá Vitis, ale Jana Ďuríková Vitis.
Pomáha vám podobné meno? Vitis Pezinok je pomerne veľká a známa značka, ktorú v súčasnosti vlastní Hubert...
Dnes to považujem za trochu nešťastne zvolené meno, pretože mi je skôr na škodu. Mnoho ľudí sa ma na to pýta, niektorí na nás zle pozerajú, akí sme my bohatí, keď máme na víno toľko reklamy v televízii. Tá však nie je naša.
Negatívne to vnímam aj v tom smere, že keď vyhráme nejakú súťaž, tak si mnohí myslia, že ide o Vitis Pezinok, pretože sú väčší a pre ľudí známejší. Občas sa nám tiež stáva, že objednávky pre Pezinok sa dostanú k nám.
Už sa vám stalo, že ste takú objednávku vybavili?
Ešte nie. Buď to zistím, podľa toho, že chcú aj koňak, alebo druh vína, ktorý my neponúkame, alebo si to vždy pre istotu radšej preverím.
Ich vína sa dajú kúpiť v obchode. Vaše teda nie?
My sme menší výrobca, vína dodávame do reštaurácií, hotelov alebo menších vinoték. Tiež slúžia k osobnému odberu tu u nás, v pivnici a vo vinárni.
Prečo ste sa vlastne začali venovať výrobe vína?
V roku 1995 ma prepustili z Výskumného ústavu vinohradníckeho a vtedy som sa začala báť predstavy, že by som opäť bola pre niekoho nepotrebná. Preto som sa rozhodla, že sa postavím na vlastné nohy. Vinohradníctvu som rozumela a bavilo ma to.
Váš biznis ste však rozbehli na výrobe viničových sadeníc a výroba vína bola "druhoradá"...
Áno. Výroba vína bola popri výrobe sadeníc iba naším hoby. Najprv sme ho vyrábali iba vo veľmi malých množstvách, no keď sme videli, že má u známych a klientov úspech, od roku 2002 sme rozbehli jeho predaj.
Z čoho je lepší biznis?
V začiatkoch to boli sadenice, pretože v tých 90. rokoch bol boom výsadby viniča. Z hľadiska obratu je to, aj keď iba o málo, víno, za sezónu vyrobíme 50- až 60-tisíc litrov vína.
Do veľkovýroby vína sa pustiť nechcete?
Ja už nie. Keď odovzdám firmu deťom, tak to nechám na ich rozhodnutí. Sú s tým spojené priveľké investície a veľa času.
Ako vás ovplyvňuje dovoz lacných vín zo zahraničia?
Na vinárstvo ako také to má negatívny vplyv. Vždy som sa rozmýšľala, ako môžu doviezť víno a tak lacno ho predať. Keď som si spočítala, koľko ma stojí výroba vína, a prirátala možný dovoz, vždy mi to vychádzalo viac.
Je to spôsobené nízkou kvalitou?
To neviem. Ale v podstate si myslím, že ak v Taliansku, Španielsku alebo vo Francúzsku vyrobia viac vína, ako sa spotrebuje a na ktorom dostatočne zarobia, zvyšok si môžu dovoliť vyviezť do zahraničia a predať lacnejšie.
Nezamestnanosť na Slovensku má rásť, preto je zrejmé, že Slováci začnú siahať po lacnejších vínach. Zničí to menších vinárov?
Je možné, že pre niektorých to bude likvidačné. Kultúra pitia kvalitného vína nie je u nás taká vyvinutá, ak chcú ľudia lacné víno, je im jedno, z ktorej krajiny je.
Vy sa toho obávate?
Asi ani nie. Je to aj kvôli tomu, že sme sa zamerali na výrobu akostných vín s prívlastkom a cez degustácie u nás vo vinárni a v penzióne si budujeme stálu, aj keď menšiu, klientelu. Aj práve z tohto hľadiska by bola pre nás veľkovýroba na škodu. Možno by sme sa medzi veľkovýrobcami stratili.
A čo zavedenie spotrebnej dane? Česká vláda už viac-menej rozhodla o jej zavedení, na liter by to malo byť desať českých korún.
To by bolo horšie. Štát už siahol poľnohospodárom na červenú naftu. Keď k pravidelným poplatkom za certifikát o cukornatosti hrozna, za certifikát o predaji fľaškového vína či k poplatku za štátne kontrolné číslo pridáme aj spotrebnú daň, bude to na hranici únosnosti. Okrem toho, aj samotná spotrebná daň prinesie ďalšie výdavky.
Napríklad?
Podľa mňa bude musieť mať vinár akési daňové sklady. Sudy a iné nádoby na víno by sa museli ociachovať, aby ich štát mohol kontrolovať. Toto by nás, menších vinárov, mohlo naozaj zničiť. Zanikli by vinárstva, ľudia by prišli o prácu, ublížilo by to aj vinohradníctvu, možno gastronómii a podobne.
Ak by bola u nás spotrebná daň v rovnakej výške ako v Česku, v prepočte nejakých 40 až 50 centov na liter, koľko by ste stratili na obrate?
Obrat by sa znížil určite o viac ako 50 percent, stali by sme sa neschopnými konkurencie voči zahraničným vínam. V pohraničných oblastiach, ako je aj naša, sa začne nákupná turistika do štátov s nulovou sadzbou spotrebnej dane.
Kto je Jana Ďuríková
Pracovala vo Výskumnom ústave vinohradníctva. Podnikať začala v roku 1995, keď začala predávať viničové sadenice. O sedem rokov neskôr začala aj s predajom akostných vín s prívlastkom. Za sezónu vyrobí približne 60-tisíc litrov vína. Má vlastnú vináreň a penzión.