Za autá by väčšina ľudí platila do 20 eur ročne, majitelia najluxusnejších modelov by do štátnej pokladnice poslali takmer 540 eur. Návrh nového poplatku včera predstavil Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií s tým, že spolu s už pripravenou registračnou daňou by mohla vláda v čase konsolidácie získať vyše 65 miliónov eur. Nová cirkulačná daň by v čistom tvorila menej než polovicu tejto sumy.
Častejšie sú zelené dane
Výška dane by sa odvíjala od výkonu motora, s rastúcim výkonom by rástla aj jej výška. Podnikateľom s dodávkami by nahradila súčasnú cestnú daň, naopak kamiónov by sa nedotkla a naďalej by platili daň vyšším územným celkom či poplatky za mýto.
Do akej miery by teda nová daň reálne ovplyvnila rozhodovanie ľudí či podnikateľov o kúpe auta, je otázne. Necelé tri štvrtiny predaných áut majú totiž podľa hovorkyne Škoda Auto Slovensko Lucie Busquet výkon motora do 77 kilowattov. Za tie by sa podľa návrhu platilo od desať do 20 eur.
Ako však upozorňuje hovorkyňa Peugeot Slovakia Ivana Orlovská, takýto návrh by zasiahol najmä autá s úspornými motormi. „Vzhľadom na trendy v automobilom priemysle, kde sa už dlhodobo tlačí na zníženie emisií CO2 a automobilky investovali do tohto vývoja obrovské prostriedky, je kritériom zdaňovania výška emisií CO2. Slovenský návrh je výnimka, keď kritériom je výkon.“
Podobnú daň má v súčasnosti v Európskej únii dokopy 20 štátov, vo väčšine z nich je minimálne jedným z kritérií práve množstvo vypusteného oxidu uhličitého.
Kažimír ďalšiu daň nechce
Napriek obľube takejto dane v Európe však ministerstvo financií jej zavedenie vylučuje. „Ide o analytickú štúdiu analytickej sekcie, teda Inštitútu finančnej politiky. Ministerstvo financií nad zavedením cirkulačnej dane v súčasnosti neuvažuje,“ povedal poradca ministra financií Radko Kuruc.
Ak by po nej vláda siahla, bolo by to podľa poslanca Mosta-Híd Ivana Švejnu tragikomické. „Kým prvá Ficova vláda dotovala cenu áut, druhá Ficova ju zvyšuje. Slovenskí daňoví poplatníci dotujú okrem toho automobilky cez rôzne úľavy a za odmenu dostanú vďaka štátu drahšie autá.“
Na druhej strane však medzinárodné inštitúcie Slovensku odporúčali siahnuť práve po majetkových daniach, keďže ich podiel na celkových daniach je pomerne nízky. Ich zvýšenie nemusí byť podľa analytika NextFinance Martina Prokopa natoľko ekonomicky škodlivé, ako napríklad dvíhanie priamych daní.
„Napriek tomu dôjde k zmene spotrebiteľského správania, a tak by to nemalo byť. Štát de facto týmto určuje, po akých autách by mal byť vyšší dopyt, a to je zlé.“
Okrem toho nie je podľa analytika INESS Radovana Ďuranu dôležité ako, ale koľko štát občanom zoberie. „Ani pri tomto návrhu sa neberie do úvahy, že „bohatí“ už dnes platia väčšinu daňovo-odvodových výnosov. A ani v tomto prípade si navrhovateľ nepoložil otázku, čo je primeraná hranica progresivity, koľko percent daní by mali zaplatiť „bohatí“.“