Hrubý domáci produkt Slovenska v posledných troch mesiacoch minulého roka medzikvartálne narástol o 0,9 percenta , čo je najrýchlejší rast spomedzi krajín eurozóny. Rovnako sme rast zaznamenali aj čo sa týka medziročných štatistík. HDP narástlo oproti rovnakému obdobiu roka 2010 o 3,4 percenta. V tejto štatistike sa pred Slovensko dostali len Estónci s rastom 4,0 percenta. Novinárov o tom dnes informoval Európsky štatistický úrad (Eurostat), ktorý tak potvrdil svoje predchádzajúce odhady.
Európska únia aj eurozóna si v obidvoch porovnaniach pohoršili. Medzikvartálne sa prepadli zhodne o 0,3 percenta. Medziročný prepad v poslednom kvartáli vlaňajška predstavoval v únijných štátoch platiacich eurom 0,7 percenta a v celej "dvadsaťsedmičke" 0,9 percenta.
Pre porovnanie v treťom štvrťroku vlaňajška si medzikvartálne oba bloky držali rast - v eurozóne to bolo o 0,1 percenta a v EÚ o 0,3 percenta. Medziročný rast potom v treťom štvrťroku predstavoval 1,3 percenta v prípade eurozóny a 1,4 percenta pri EÚ.
Analytikov prekvapil už februárový odhad o vývoji hospodárstva. Ekonómovia pôvodne predpokladali, že tempo rastu v závere vlaňajška pribrzdí k dvom percentám. "Štruktúra rastu ekonomiky v poslednom štvrťroku v zásade neprekvapila. Jedinou položkou domáceho dopytu, ktorá rástla, boli fixné investície. Ako už naznačovali maloobchodné tržby, spotreba domácností medziročne klesala. Okrem zhoršujúcej sa spotrebiteľskej dôvery ju pravdepodobne zbrzdilo aj výrazné spomalenie rastu miezd," komentovalzverejnené dáta analytik UniCredit Bank Slovakia Ľubomír Koršňák.
Tento rok čaká ministerstvo financií spomalenie slovenskej ekonomiky. Úrad minulý mesiac zhoršil výhľad rastu HDP na 1,1 percenta z predchádzajúcich 1,7 percenta. Dôvodom je dlhová kríza v eurozóne, ktorá kvôli úsporným opatreniam jednotlivých štátov pravdepodobne negatívne poznačí slovenský export.
Podľa Koršnáka by ale výsledky ekonomiky mohli byť nakoniec lepšie. "Vzhľadom k tomu, že posledné signály indikátorov sentimentu v eurozóne naznačujú obrat v ekonomickom cykle, je pravdepodobné, že ďalšie spomalenie ekonomiky Slovenska už nebude výrazné," poznamenal. Tiež zvyšovanie výrobných kapacít slovenského automobilového priemyslu ako jedného z ťahúňov hospodárstva by podľa neho mohlo prispieť k zabezpečeniu nadpriemerného ekonomického rastu krajiny v porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie. Pre celý rok ekonóm predpokladá rast HDP Slovenska o 2,4 percenta. Na druhej strane analytici bankového domu Slovenská sporiteľňa (SLSP) sú pesimistickejší. Odhadujú, že ekonomika krajiny pridá tento rok len o percento.
Nezamestnanosť, ktorá patrí k najväčším problémom Slovenska, v poslednom štvrťroku vlaňajška stúpla na 14 percent z 13,1 percenta v treťom štvrťroku. Za celý minulý rok miera nezamestnanosti predstavovala 13,5 percenta, oproti predchádzajúcemu roku klesla o 0,9 percentuálneho bodu. Tento rok sa situácia na trhu práce v krajine zrejme zhorší. "V tomto roku očakávame vzhľadom k slabému rastu ekonomiky opäť rast nezamestnanosti, ktorá pravdepodobne presiahne úroveň 14 percent," uviedla ekonómka SLSP Mária Valachyová.