Po firmách v konkurzoch či v likvidácii zostávajú tony účtovných a ďalších záznamov. Niektoré z nich prikazuje zákon uchovávať. Stáva sa však, že záznamy sú uložené na nevyhovujúcich miestach. Objavujú sa preto hlasy, aby štát vytvoril akési verejné ukladacie miesto pre skrachované firmy. "Pomohlo by to, kým sa nevytvorí konkurenčné prostredie," domnieva sa komerčná právnička Jarmila Doleželová.
Pre bývalých zamestnancov skrachovaných firiem je dôležité najmä zachovanie ich osobných spisov, pre ktoré platí lehota uloženia 70 rokov od narodenia zamestnanca. Mzdové listy sa majú zachovať na 20 rokov od ich vydania.
Ukladanie písomností, označované krkolomným termínom "registratúrne záznamy", sa riadi aj zákonom o účtovníctve, ktorý zasa pre účtovné doklady predpisuje lehotu uloženia päť alebo desať rokov.
Živnostenský zákon upravuje správu ukladania písomností dokonca dvakrát, podľa toho, či ide o takzvané živé záznamy, alebo určené na uloženie. Podľa minuloročnej úpravy pribudla v tejto brandži viazaná živnosť na stredoškolské vzdelania a tri roky odbornej praxe.
Pojem ukladanie nemožno zamieňať s archiváciou. Podľa nového zákona o archívnictve, ktorý platí od začiatku tohto roka, je archív odborné pracovisko, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty a k nim nepatrí napríklad nejaká faktúra. Podľa tohto zákona sú archívnymi dokumentmi záznamy, ktoré majú trvalú hodnotu pre poznanie dejín Slovenska a Slovákov. Archivovanie nie je živnosť, je to činnosť vyhradená štátu, alebo určenej právnickej osobe. Vyraďovanie a úschova záznamov pri zániku subjektov, ktoré nemajú charakter archívnych dokumentov, robili aj doteraz za úplatu špecializované spoločnosti. Podľa zamestnankyne odboru archívov a registratúr sekcie verejnej správy ministerstva vnútra Márie Mrižovej je ich približne 500.
Firmy zaoberajúce sa ukladaním záznamov skrachovaných firmách by nemali vo svojom názve používať pojem archív, alebo gramatickú odvodeninu. V obchodnom registri nájdeme vyše desať takýchto subjektov. Iba minimum firemných písomností po vyhlásení konkurzu či začatí likvidácie smeruje do archívov. Štátnemu archívu musí správca konkurznej podstaty ohlásiť, že firma skončila, iba ak "skončila prevádzkovanie podniku". Potom správca do archívu doručí návrh na vyradenie registratúrnych záznamov. "Do účinnosti spomenutej novely živnostenského zákona nebolo ani sudcom jasné, akú prioritu priradiť nákladom na ukladanie písomností," upozornila sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Judita Kokolevská. Mnohé konkurzy dobiehajú podľa starej úpravy a stáva sa, že na platbu za uloženie nezostanú peniaze. Nedávno pri konkurze menšej bratislavskej softvérovej firmy, kde sa predal majetok za 513-tisíc korún, písomnosti prebral od správcu konkurznej podstaty úpadca, takže zrejme neboli uložené, ako sa to vyžaduje. Je možné, že to hrozí aj dokumentom v kedysi chýrnom štátnom podniku BEZ Elektrotechnika. Konkurzná sudkyňa Lýdia Noskovičová HN informovala, že zrejme bude konkurz zrušený pre nedostatok majetku.
StoryEditor