Obce v okolí atómových elektrární majú dostať´v tomto roku ako kompenzáciu za možné ohrozenie zdravia a majetku svojich obyvateľov spolu 120 mil. Sk. Poplatky dostanú už podľa nového sytému. Ten je podľa tajomníka Záujmového regionálneho združenia miest a obcí Mochovce Zoltána Bujalka spravodlivejší. Starostovia však očakávali, že zákon prizná vyššie sumy.
Nový systém zaviedla novela zákona o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení. Prostriedky po novom už nevypláca tento fond, ale obce ich na základe zákona o miestnych poplatkoch vyrubujú prevádzkovateľom jadrovoenergetických zariadení. Kokrétne sa to týka dvoch odštepných závodov Slovenských elektrární (SE) - Atómové elektrárne Jaslovské Bohunice a Atómové elektrárne Mochovce.
Novela nadobudla účinnosť už v minulom roku, keď zároveň niektorí starostovia začali poplatky aj požadovať. Neuvedomili si však, že nová zákonná úprava oddialila vyplácanie zhruba o jeden rok, lebo obec vyrúbi ročný poplatok až po skončení kalendárneho roka do 30 dní. Obce musia prijať všeobecne záväzné opatrenie o vyrúbení týchto poplatkov. Tie sa diferencujú podľa toho, v ktorom pásme ohrozenia sa nachádza intravilán obce. Najviac dostanú obce sídliace vo vnútri kružnice s polomerom 5 km od jadrovej elektrárne -- 12 hal. za m2, vo vzdialenosti medzi 5 až 10 km dostanú 4 hal. za m2 a v rozmedzí od 10 do 30 km, resp. 20 km (pri elektrárni Mochovce) dostanú iba 2 hal za m2. Niektoré obce presadzovali, aby sa peniaze rozdeľovali podľa počtu obyvateľov a nie podľa výmery katastra. Napríklad Leopoldov má malý kataster, hoci má 4-tisíc obyvateľov, preto dostane relatívne málo. "Sme radi, že platby od prevádzkovateľov jadrových zariadení nám prichádzajú od elektrární na základe predpisu o miestnych poplatkoch. Už nie je potrebné presne definovať projekty, v ktorých sa využijú, ako to bolo predtým. Pre obec Madunice, ktorá je v druhom pásme ohrozenia, to vzhľadom na plochu nášho územia znamená príjem 0,5 mil. Sk ročne," informovala starostka Maduníc Alena Jelušová. Július Czapala, starosta obce Čifáre, ktorá leží v pásme do 10 km od JE Mochovce uviedol, že podľa zákona obec vyrúbila SE 1,3 mil. Sk. V minulosti na základe projektu kanalizácie dostali Čifáre zo štátneho fondu príspevok asi 260-tisíc Sk. V pásme ohrozenia okolo JE Mochovce by však podľa Bujalka mali obce dostať ročne 35 mil. Sk. Ako sme sa dozvedeli na Miestnom úrade Temelín, české obce nedostavajú kompenzácie vôbec. Na druhej strane samotné rozpočty komunálnej sféry sú v Česku aj pri zohladnejí väčšej rozlohy vyššie.
Predstaviteľ Slovenských elektrární Eduard Čambál upozorňuje, že obce k svojim výmerom musia priložiť overený výpis z pozemkového katastra, z ktorého je jasné, aká plocha územia obce sa nachádza v jednotlivých pásmach ohrozenia. "Predpokladáme, že výška faktúrovaných poplatkov bude asi 120 mil. Sk pre obe elektrárne spolu. SE sú schopné poplatky zaplatiť v lehote určenej na platobnom výmere, ak bude obsahovať potrebné náležitosti," doplnil Čambál.
Podľa starého systému platného do roku 2001 mal konečné slovo v prideľovaní financií minister hospodárstva. Rozhodoval podľa odporúčaní rady štátneho fondu. V roku 2001 dostalo spolu 121 obcí 102,8 mil. Sk. Niektoré projekty vylúčil, čo vyvolalo intervencie na ministerstve. Peniaze vlastne rozdeľovali úrady, nebol na ne nárok, ani neexistovala zákonná opora komu koľko prideliť. Do rozddeľovania hovorilo aj Združenie miest a obcí Slovenska. Výška príspevku závisela od množstva vyrobenej elektriny, čo celkom nesúvisí s mierou ohrozenia.
Dotácie ŠFLJEZ obciam v mil. Sk
Elektráreň
Jaslovské Bohunice Mochovce
2000 25,7 14,7
2001 64,3 38,5
Zdroj :ŠFLJEZ
StoryEditor