Premiérka odmietla účasť na kandidátke SDKÚ-DS. Podporu v predvolebnej kampani obmedzila na minimum a otázne je aj to, či po predčasných voľbách ostane v strane. Potvrdila tým podľa vás spory s vedením "modrých", ktoré sa ukázali napríklad pri kauze Daňového riaditeľstva či spojení hlasovania o dôvere s eurovalom?
Áno. Jednoznačne to svedčí o tom, že tie spory tam boli a sú. A boli aj viditeľné. Radičová prešla z akademického prostredia do straníckych štruktúr, ktoré boli dávno zabehané a podporovali Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša. Bola element zvonka, ktorý síce potrebovali, prinášal hlasy, ale súčasne bol cudzí. A cudzím prvkom v strane aj ostala.
O koľko percent príde podľa vás SDKÚ-DS v predčasných voľbách bez Radičovej na kandidátke?
Nemám na to žiadne podklady, ale odhadujem, že strana klesne zo súčasných približne 15 percent na zhruba 10 percent.
Zmení sa odchodom Radičovej z čela kandidátky aj koaličný potenciál SDKÚ-DS?
Asi áno, pretože bola napríklad pre KDH prijateľnejšia ako Dzurinda, s ktorým mali dávne spory. Podobne je to v prípade Bugára. Dzurinda bol v tomto smere konfliktnejší.
Iveta Radičová odmietla plány na založenie novej vlastnej strany, a to aj prezidentskej, ale samotnú kandidatúru na post hlavy štátu v roku 2014 nevylúčila. Myslíte si, že bude kandidovať?
Je to veľmi pravdepodobné. Má za sebou veľký politický potenciál a teraz bude mať voľnejšiu cestu než mala v predchádzajúcich prezidentských voľbách. Bola by pre ňu škoda, keby to nevyužila.
Bude ako nečlenka SDKÚ-DS, resp. osoba, ktorá sa v strane až tak neangažuje, prijateľnejšia pre širšie spektrum voličov?
Asi áno. Navyše, ona bude po týchto udalostiach tá, ktorej sa ublížilo, a to je pre voličov dôležitý faktor, takí ľudia majú u voličov väčšie sympatie.
Aké šance dávate premiérke, ak by sa stretla v prezidentských voľbách v súboji s kandidátom Smeru, ktorý má v súčasnosti obrovské preferencie? Mohla by zvíťaziť?
Je to dosť dobre možné. Svedčí o tom aj sústredený útok Roberta Fica na Radičovú. Proti nej smerovali všetky jeho útoky a znevažovanie. Ona bola terčom, jej sa najviac obáva. Do budúcnosti je to potenciálne jeho najväčší protivník.
Myslíte si, že sa stretnú v prezidentských voľbách v roku 2014?
Je to dosť možné. Fico sa týmito ambíciami nikdy netajil a asi mu aj v tejto situácii ostávajú.
Môže Radičová počítať s podporou SDKÚ v prezidentských voľbách aj po odchode z vedenia strany?
Lepšieho kandidáta zatiaľ nemajú. Ostane naďalej tromfom v rukách SDKÚ, budú si ju prisvojovať -- ona bola premiérkou za našu stranu a podobne.
Fico pri atakoch na premiérku hovoril o tom, že je len bábka. Je podľa vás Iveta Radičová silná politička alebo skôr osobnosť, ktorej popularitu a prácu využívajú iní vo svoj prospech?
Je to politická osobnosť nového typu. Radičová je typický akademický živel, profesorka sociológie, ktorá má meno v európskej sociológii a vstúpila aj do slovenskej politiky. Získala silné voličské zázemie a aj v strane sa dostala na top pozíciu. Nemyslím si, že bola slabá politička. Bola zvyknutá na diskusiu, často aj veľmi tvrdú, a to, čo jej Fico vyčítal ako slabosť, to je podľa mňa hľadanie riešení. Ona vedela, že riešení je vždy viac a výsledok musí byť nejaký kompromis, pretože partnerov je veľa a musia sa nejako dohodnúť. To nie je slabosť, len Fico nikdy nemusel hľadať riešenia, pretože nemal partnerov, ale sluhov. Mohol tresnúť do stola a povedať Slotovi a Mečiarovi, držte hubu a oni museli sklapnúť. Toto bolo nemysliteľné medzi partnermi, ktorých mala okolo seba Radičová a ktorí boli rovnako silní.
Vedeli by ste nájsť iný príklad takejto novej politickej osobnosti?
Prezidentka Litvy Dalia Grybauskait, ktorá tiež pochádza z akademického prostredia a študovala v USA. V politike sa zriedka presadí človek z akademického prostredia. U nás to bolo po prvýkrát, keď sa takýto človek dostal do vrcholnej politiky. Jednak žena, to bolo absolútne nóvum a po druhé akademický pôvod. Mnohí politici zbavení postu prichádzajú o akýkoľvek honor, ona ho bude mať ako profesorka naďalej.
Politika Ivety Radičovej? Čo to je?
Transparentnosť, ktorú tvrdo presadzovala aj proti vlastnej strane. Hodnoty, ktoré verejne hlásala, aj sama uplatňovala.
Do predčasných volieb zastupujúca premiérka, potom návrat k civilnému a vedeckému životu. Pošlete jej pozvánku na školu?
Ja som medzitým prešiel na inú fakultu, jej domovské pracovisko je Katedra politológie na Filozofickej fakulte. Tam má možnosť sa vrátiť a má možnosť sa vrátiť aj na Sociologický ústav SAV, ktorého bola riaditeľkou. Určite dostane ponuky aj z európskych inštitúcií, pretože osobnosti, ktoré prejdú skúsenosťou ako ona, sú atraktívne aj pre svetové zahraničné univerzity.
Môžu sa študenti tešiť na jej návrat? Aká je pedagogička?
Na škole bola medzi študentmi veľmi obľúbená, vedela s mladými ľuďmi pracovať a brali ju ako autoritu. Jej osobnostné črty sa napokon prejavili aj v politike, niekedy výbušnosť, niekedy citová angažovanosť, ktorá v politike nie je vždy práve prednosťou. Vieme, že keď odchádzala, v pozadí bolo cítiť aj trochu hystérie, ale to patrí k političke -- žene a k jej povahe.
Čo pre Slovensko znamenal rok vlády Ivety Radičovej, čo tu z tejto krátkej éry podľa vás ostane?
Že politika sa dá robiť inak. Že je možná transparentná politika a uplatňovanie ideálov, že sa to dá preniesť do praxe. Je to ťažšie ako ísť cestou intríg a politikárčenia, ktoré používajú zabehané politické štruktúry. Dzurinda aj Mikloš boli top politici už krátko po roku 1989 a dvadsať rokov v politike dá klapky na oči každému. Ona tu priniesla čerstvý závan, podobne ako Sulík a Obyčajní ľudia, aj keď iného typu. Prišla z akademického prostredia a priniesla férový prístup a diskusiu ako bežnú metódu hľadania riešenia, nie boj o to, kto je múdrejší a silnejší. Zaviedla pravú demokraciu do vládnych orgánov ako metódu práce. Tomáš Nejedlý
Kto je Miroslav Kusý
Profesor politológie a filozofie v súčasnosti pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, ktorej svojho času aj šéfoval. Po odchode z komunistickej strany disident, po nežnej revolúcii poslanec federálnej snemovne a neskôr slovenského parlamentu. Publikuje a vyjadruje sa o politických otázkach. Spolupracoval s Ivetou Radičovou na katedre politológie.