Dlhové problémy na Cypre môžu ohroziť punc obľúbeného daňového raja, kde mnohé slovenské firmy registrujú svoje sídla. Tamojšia ekonomika sa prepadá kvôli zadlženým bankám, ktoré sú pre krajinu kľúčové – bankový sektor len v nedávnej minulosti tvoril až 70 percent HDP krajiny. Aby sa krajina vyhla ešte väčším problémom, musí požiadať o finančnú pomoc, no tým splniť aj podmienky, ktoré jej príliš nevoňajú. Hrozí aj zvýšenie obľúbených nízkych daní.
Cyprus musí rýchlo konať
Cyprus potrebuje pre svoje banky, ktoré sú silne previazané s tými gréckymi cez miliardy eur v takmer bezcenných dlhopisoch, získať čo najskôr približne 17 miliárd eur, čo je asi ročná produkcia celej ekonomiky, aby neskolabovali. Aby peniaze od MMF, eurozóny a ECB však vôbec uvidel, musel sa zaviazať na opatrenia, ktoré mesiace tvrdo odmietal. Medzi tými, ktoré bude musieť nastoliť ako prvé, bude zníženie platov vo verejnom sektore, zmrazenie ich valorizácie, nová dôchodková reforma či privatizácia štátnych podnikov. Tie prinesú dlhodobý efekt a môže tým predísť zvyšovaniu daní, ktorých nízke úrovne už dlhé roky lákajú firmy z celého sveta. No ani bez toho to úplne nepôjde. Cyperská vláda priznala, že zavedie nové spôsoby výpočtu dane z nehnuteľností a zvýši daň z pridanej hodnoty zo súčasných 17 percent na 19 v roku 2014. O dve percentá pritom vláda zvýšila DPH už v roku 2011.
Tieto opatrenia Cyprus zatiaľ iba prisľúbil. Ak by ich nakoniec nedodržal, malo by to fatálne dôsledky. Cyperské spoločnosti sa totiž využívajú ako holdingové materské firmy, čo znamená, že držia podiely v ostatných spoločnostiach a slúžia na kumuláciu zisku. Nie sú teda až také závislé od výkonov cyperského hospodárstva a ani od služieb, ktoré poskytujú tamojšie banky, no „pokiaľ by dlhodobo nedochádzalo k zlepšeniu, zrejme by časť podnikateľov využila stabilnejšiu jurisdikciu, pre istotu,“ hodnotí Petr Jankovič zo spoločnosti Akont, ktorá sa zaoberá poradenstvom a zakladaním firiem v zahraničí. A toto si uvedomuje aj cyperská vláda. Nemôže si preto dovoliť otáľať s nastolením už spomenutých škrtov, aby sa vyhla iným, ktoré by ju znevýhodnili v očiach zahraničných firiem. „Významná časť príjmov do štátneho rozpočtu Cypru pochádza z činnosti stoviek tisícov týchto holdingov. Nejde len o daňové odvody, ale tiež o služby, právne, účtovné či audit, ktoré sú s tým spojené,“ dodáva Jankovič. Ak by teda Cyprus obmedzil daňové výhody, firmy by využili podobne výhodné podmienky na Malte či v Holandsku.
Len nezdaňte dividendy, radí odborník
Aj napriek tomu, že firmy registrované na Cypre odmietajú, že ich zlákali nižšie dane, práve tie sú pre mnohé spoločnosti najväčším magnetom. Napríklad len daň z príjmu je tam desaťpercentná a od nového roka o 13 percent nižšia ako na Slovensku. No ak by ju cyperská vláda zvýšila, nemuselo by to mať významný vplyv na fungovanie holdingov. Myslí si to Peter Ďanovský, partner pre daňové poradenstvo v spoločnosti TPA Horwath. „Na povesť by však určite malo fatálny vplyv zavedenie zdaňovania dividend a ziskov z prevodu obchodných podielov. Ide totiž o kľúčové faktory pri rozhodovaní o vhodnej jurisdikcii, ktoré nad administratívnou náročnosťou a nákladmi na prevádzku štruktúry vždy s prevahou zvíťazia.“
Naše firmy registrované na Cypre by to však nemalo ohroziť. „Nie sme klientom tamojších bánk, kvôli ktorým žiada Cyprus o pomoc. Nepredpokladáme zmeny v legislatíve a daňovom systéme, kedže práve toto je jediné, čo môže Cyprus navonok ponúknuť,“ hovorí finančný riaditeľ Eastfield Group Matej Ovčiarka, ktorej matka sídli na Cypre s tým, že naopak Cyperčania sa snažia prilákať ďalší zahraničný kapitál aj tým, že zvoľnili režim udeľovania cyperského občianstva za podmienky kúpy nehnuteľností či investovania kapitálu, čo môže pomôcť bankám v krajine. Negatívny dopad neočakáva ani investičná skupina Penta. „Situáciu na Cypre nepodceňujeme, ale nepovažujeme ju za tak dramatickú, že by očakávaný vývoj mohol mať zásadný dopad na naše podnikateľské záujmy.“