V akom stave je dnes trh s emisným povolenkami?
Ceny emisií tento rok prechádzajú komplikovaným obdobím. Trh sužuje prebytok emisných povoleniek, ktorý sa podľa rôznych odhadov môže dostať na úroveň 2,1 až 2,7 miliardy ton. Ak si vezmeme, že Európska komisia každoročne prideľuje približne miliardu emisných kvót, tak je tento prebytok enormný. To spôsobilo, že od marca 2011 klesli ceny z takmer 19 eur za tonu na šesť eur. Oslabenie cien o dve tretiny prinútilo komisiu, aby začala tento prebytok riešiť.
S akým riešením prišla?
Začiatkom roka 2012 dosiahla cena 6,5 eura za tonu. Len čo prišiel Európsky parlament s návrhom vyňať z trhu 1,2 miliardy povoleniek, ceny prudko vystrelili. Počas rokovaní však parlament postupne upustil od prezentovaných čísiel a z pôvodného návrhu zišlo. Preto ceny od februára do apríla tohto roka klesli o vyše 35 percent. Následne prišla komisia s nápadom presunúť časť povoleniek z aukcií v rokoch 2013 až 2015 do posledných rokov takzvaného 3. obchodovacieho obdobia a cena vzrástla o 30 percent. Takýto zásah je však zložité presadiť, okrem iného totiž zvyšuje náklady pre európske podniky. Sklamanie na trhoch zrazilo cenu z deviatich späť k šiestim eurám.
Kam by sa mohla cena dostať do konca roka?
Domnievame sa, že by mohla klesnúť aj na päť eur. Keď si uvedomíme, že pokles ceny emisií o jedno euro zníži cenu silovej elektriny o 0,465 eura za MWh, tak je to v danom období dobrá správa pre spotrebiteľov.
Ako presne sa premieta cena emisií do koncových cien?
Ovplyvňuje ceny tepla aj elektrickej energie. Vplyv na veľkoobchodné ceny sme si už povedali. Tie tvoria približne tretinu z ceny pre domácnosti, a preto sa vo všeobecnosti zmena cien emisií o jedno euro rovná približne 0,155 eura za MWh. V prípade priemyslu EÚ komisia odhaduje, že by nárast cien o jedno euro ročne priemysel únie zaťažil o 190 miliónov eur.
Ktoré faktory teda najviac ovplyvňujú cenu povoleniek?
Ako som už povedal, dnes sú to najmä diskusie v súvislosti s redukciou prebytku povolenie. Ďalej sú dôležité aj makroekonomické ukazovatele ako rast HDP alebo priemyselná produkcia. Tie odrážajú dopyt po emisiách nielen zo strany znečisťovateľov, ale aj zo strany elektrární. Ceny elektrickej energie sú preto ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj cien. Bez dopytu zo strany elektrárenských spoločností, ktoré si hedžujú elektrinu a v poslednom polroku sú hlavným pilierom ceny emisií, by sa povolenky pravdepodobne dostali na dve až tri eurá.
Je dôležitá aj cena plynu, ropy, uhlia?
Samozrejme, pretože podľa cien komodít sa elektrárne môžu rozhodnúť, po ktorom zdroji pri výrobe elektriny siahnu. Bohužiaľ, v súčasnosti je voľba v prospech uhlia, ktorého cena tento rok význačne klesla. Zároveň je dôležitý aj vývoj kurzu eura oproti doláru, keďže niektoré komodity sa nakupujú v dolároch. A v neposlednom rade je to tiež počasie. Miernejšia zima znamená menej kúrenia, a to zároveň znamená menší dopyt po emisiách.
Aký vývoj nás čaká budúci rok?
Keďže očakávame výrazný nárast objemov emisných povoleniek na trhu sprevádzaný neistotou zo strany EK v súvislosti s budúcnosťou, ceny by mohli začiatkom roka atakovať úroveň medzi štyrmi až piatimi eurami. Tento pokles bude sprevádzaný značnou volatilitou, výkyvy pomerne často prevyšujú päť percent za jeden deň. Tento pokles však bude značne závisieť od toho, či sa únia zhodne na stiahnutí 900 miliónov povoleniek. Súhlas bude ťažké dosiahnuť. Poľsko, spolu s niekoľkými stredoeurópskymi krajinami, hlasito vystupuje proti akejkoľvek intervencii na podporu cien povoleniek. Veľká Británia, Taliansko či Holandsko však návrh podporujú, dokonca sú ochotné stiahnuť až 1,2 miliardy prebytočných povoleniek. V takomto prípade by niektoré krajiny vrátane Slovenska, Česka a Poľska nemali z aukcií emisií nič až do roku 2015.
Aká je šanca, že návrh prejde?
Na jeho schválenie nie je potrebný súhlas všetkých krajín, takže bude pravdepodobne prijatý, aj keď sa obávam, že legislatívny proces sa môže natiahnuť minimálne na jeden rok. Je však možné, že návrh bude schválený do augusta 2013. V takomto prípade by ceny budúci rok mohli stúpnuť na 8 až 10 eur a do roku 2015 by to mohlo byť až 15 eur. Do odhadu však vstupuje veľa premenných. Len na porovnanie, v roku 2008 sa očakávalo, že dnešné ceny by mohli byť na úrovni 30 až 40 eur a v skutočnosti sa obávame, aby neklesli pod šesť eur.
EÚ pripravuje reformu trhu s emisnými povolenkami. Čo presne by sa malo zmeniť?
Únia sa snaží zmeniť súčasný systém obchodovania s emisiami a navrhuje štrukturálne zmeny. Napríklad chce zvýšiť záväzok neznížiť emisie o 20 percent v porovnaní s rokom 1990, ale o 30 percent do roku 2020. Ďalej trvale vyňať istý objem emisií z trhu, začleniť ďalšie sektory ekonomiky do systému obchodovania s emisiami a ďalšie. EK nedávno zverejnila analýzu potenciálnych riešení. Ak by niektorý z týchto návrhov prešiel, môžeme očakávať vyše trojnásobný nárast cien.
Už od budúceho roka nebudú firmy dostávať povolenky zdarma, ale minimálne časť z nich si budú musieť kúpiť. Aký vplyv to na ne bude mať?
Dokupovanie bude závisieť od sektora, benchmarku a povoleniek pridelených zdarma. Elektrárenské spoločnosti si budú musieť nakupovať 100 percent, zatiaľ čo ostatné podniky si budú musieť nakúpiť 30 percent v prvom roku, a tento podiel bude rásť každoročne až do roku 2020. Takéto nákupy firmy jednoznačne finančne zaťažia, ale treba pripomenúť, že mnohé podniky v našom regióne mali v rokoch 2008 až 2012 viac, ako potrebovali, eventuálne ušetrili emisie v dôsledku krízy. Tie následne predali v časoch, keď sa cena jednej povolenky pohybovala medzi 18 až 22 eurami, alebo si ich nechali a použijú ich v nasledujúcich rokoch.
Čo sa pre firmy ešte zmení?
Povolenky nebudú už prideľované na základe historických čísel, ale na základe odvetvových benchmarkov, ktoré budú zvýhodňovať environmentálne efektívnejšie firmy v rámci vlastného odvetvia. To bude aj dôležitý nástroj konkurencie, kde firmy s efektívnejšími technológiami budú môcť nielen ušetriť nákupom emisií, ale ušetrené povolenky predať a zároveň poskytnúť svoje produkty lacnejšie. Na prípravu mali firmy takmer sedem rokov.
Aký vplyv budú mať zmeny na spotrebiteľov?
Okrem vplyvu na životné prostredie ide aj o cenu. Firmy sa snažia preniesť tieto náklady na koncových zákazníkov, aj keď nie vždy je to nutné. Napríklad v prípade jadrových elektrární, ktoré vyrábajú elektrinu bez oxidu uhličitého, došlo k zvýšeniu cien elektriny, ktoré sú na rovnakej úrovni ako elektrina vyrobená z uhlia. V konečnom dôsledku sú zmeny od roku 2013 už v cenách zakompované. Elektrárne už predávajú energiu spolu s cenou emisií napriek tomu, že povolenky dostali zdarma. Podobne to spravili aj letecké spoločnosti.
Veľkými obchodníkmi s emisiami sú aj samotné štáty. Slovensko už jeden emisný škandál zažilo. Existujú nejaké možnosti, ako podobným veciam v budúcnosti zabrániť?
Štáty predajú vo všeobecnosti dva typy povoleniek. V európskej schéme sa používajú takzvané EUA, ktoré sa predávajú na aukciách a podniky ich používajú pre potreby odovzdania emisných kvót. Druhou skupinou sú takzvané AAU, tie sú viazané na Kjótsky protokol, v ktorom sa skupina štátov podujala znížiť svoje emisie o 5,2 percenta v porovnaní s rokom 1990. Krajiny strednej a východnej Európy ušetrili v dôsledku ekonomickej transformácie v 90. rokoch, a preto sú schopné predávať ich krajinám, ktoré ich potrebujú. To sú presne tie povolenky, ktoré nesmierne pošramotili povesť Slovenska v emisnom biznise po celej Európe. Takýmto veciam sa dá zabrániť tak, že si ľudia budú voliť zodpovednejších politických zástupcov, ktorí zároveň rozumejú agende, ktorú sú povinní spravovať. V Česku sa emisné povolenky podarilo úspešne predať a v programe Zelená úsporám tieto zisky z emisií prerozdelilo občanom na podporu rôznych environmentálnych ekologickejších projektov, na zateplenie domov a podobne.
Platnosť spomínaného Kjótskeho protokolu v tomto roku vyprší. Čo nás teda čaká od januára?
Koncom novembra začínajú rozhovory v Dohe, kde by sa tieto témy mali rozoberať. Zatiaľ sa hovorí o Kjóte II, ktorý však bude dobrovoľný. Preto budúcnosť boja proti klimatickým zmenám nebude mať globálny charakter, ale bude sa regionálne líšiť. Napríklad Európska únia si vzala na seba záväzok znížiť emisie o 20 percent do roku 2020. Na tento účel vznikol trhový mechanizmus, ktorý najmenej zaťažuje ekonomiku. Je o slobodnom rozhodnutí firiem platiť za emisie alebo investovať do nových technológií. Podobný systém už zaviedla Austrália, Kórea, Kalifornia, Nový Zéland a ďalšie krajiny a ich počet z roka na rok rastie.