„Diabla som mal poslať do čerta“ – znel bulvárny titulok, ktorý som si nedávno prečítala. Myslela som si, že sa v článku vyznáva amatérsky exorcista, ktorý sa ospravedlňuje, že diabla predsa len pustil na rodinnú grilovačku a neposlal ho domov hneď od dverí. Skutočnosť však bola taká, že pán hovoril o svojom psovi menom Diabol, ktorý niekoho roztrhal a zabil.
Akákoľvek smrť je citlivá téma, preto sa nebudem viac hrabať v týchto tragických následkoch, skôr sa pohrabem v nejakých príčinách. Položím len jednu otázku: Ako sa má správať pes, ktorý sa volá Diabol? Myslím si, že sa správal adekvátne k svojmu menu. Každé slovo má totiž svoju energiu, a tá vplýva na okolie a ľudí viac, než si svojím päťpercentným mozgom dokážeme uvedomiť. Dokonca aj slová, ktoré si len pomyslíme, veľmi zmenia chod vecí mimo našej hlavy.
„Racionálne“ mysliaci ľudia sa takýmto postojom bránia. Slovo racionálne som dala zámerne do úvodzoviek, lebo keď náš mozog vníma a funguje len na päť percent, radšej by som sa vo svojich úvahách a presvedčeniach riadila svojou stopercentnou slezinou, ako nie veľmi využívaným karfiolom. Skrátka, slová nie sú len zhluky písmen, majú svoju silu, a mená o to viac.
Mnohí rodičia uvažujú nad menom, ktoré dajú svojmu dieťaťu, aby bolo silné ako skala – Peter, alebo nevyspytateľné ako démon – Daemon – Damián. Meno vkladá bytosti pečať, ktorá do istej miery ovplyvňuje jej ďalší život.
Pes Diabol svoju pečať zobral celkom vážne. Nehovoriac o vplyve výchovy a toho, ako k nemu pán pristupoval. Ale to už je stará otrepaná veta – aký pes, taký pán.
Môj pes mi práve leží pri nohách a až sem cítim, že mu strašne smrdí z papule, mala by som sa asi nad sebou zamyslieť. Takže dočítania a želám vám v každodennom živote veľa pekných slov.
Autorka je rozhlasová a televízna moderátorka