Čo vás v tomto roku najviac potešilo a čo vás, naopak, sklamalo?
Najviac ma sklamal pád vlády. A čo ma potešilo? Možno posledný summit lídrov Európskej únie.
Bolo pri zvýšení eurovalu v slovenskom parlamente správne staviť všetko na jednu kartu a toto hlasovanie spojiť s hlasovaním o dôvere vláde?
Myslím si, že pri eurovale nešlo len o zvýšenie garancií, ale aj o ďalšie smerovanie Slovenska. Jednoducho o to, či ideme ďalej s ostatnými členmi eurozóny, ktorí už pred nami svoju vôľu vyjadrili, alebo ideme nejakou vlastnou a, žiaľbohu, nezadefinovanou cestou. A keď sa koaličné strany na tom nedokázali dohodnúť, tak áno, bolo to správne. Pád vlády je zaiste vážna udalosť, ale predsa len neporovnateľná so zablokovaním všetkých ostatných členov eurozóny. Koniec koncov, o nejaké tri mesiace tu budeme mať vládu s plnohodnotným mandátom.
Pád vlády znamenal aj koniec odvodovej reformy. V budúcnosti tak – podľa výsledku volieb – zrejme budú v hre dve verzie reformy. Jednu presadzovala terajšia vláda. V tej druhej išlo o zrušenie zdravotného odvodu a zvýšenie niektorých daní. Ktorú považujete za vhodnejšiu?
Rozpracovaný je len model, ktorý schválila vláda, a Republiková únia zamestnávateľov k nemu zaujala pozitívne stanovisko s pripomienkami. Tento model osobne považujem za dobrý a podporujem ho. Ľutujem, že sa táto reforma zastavila. Všetky ostatné modely sú len vo forme ideových východísk, ktoré vyžadujú konkretizáciu. Až potom bude možné k nim zaujať stanovisko a prípadne uprednostniť jeden model pred druhým.
Kto je Marián Jusko
Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Od roku 1991 pôsobil v bankovníctve, bol viceguvernérom Národnej banky Slovenska, neskôr aj jej guvernérom. Pôsobil aj ako predseda predstavenstva spoločnosti Slovnaft. Od roku 2007 je prezidentom Republikovej únie zamestnávateľov.
| |
Celý rozhovor nájdete v zajtrajších Hospodárskych novinách. |