Pripravované zníženie príspevku do druhého piliera z deviatich na tri percentá je nepríjemnou správou pre 1,44 milióna sporiteľov. Faktom je, že vládu tlačia nekompromisné požiadavky Bruselu a finančných trhov na zníženie deficitu. Prerozdelením odvodov medzi prvý a druhý pilier štát získa asi 600 miliónov eur, okolo 40 percent prostriedkov potrebných na finančnú konsolidáciu na budúci rok. Tento prínos nemožno ignorovať.
Pre sporiteľov však budú tieto zmeny znamenať dramatické zníženie úspor a hrozbu, že si v druhom pilieri nasporia len veľmi málo. Znížením príspevkov do druhého piliera budú postihnutí najmä sporitelia s vyšším príjmom ako je priemerná mzda. Problémom bude postupné odstraňovanie zásluhovosti v prvom pilieri. Napríklad indexácia dôchodku o pevnú sumu, a nie percentuálnu sadzbu bude zvýhodňovať dôchodcov s najnižším príjmom. Poistencom s vyšším príjmom sa bude dôchodok zvyšovať o nižšiu sumu ako je nárast inflácie. Postupné odstraňovanie zásluhovosti v prvom pilieri je v princípe správne. Potom však musíme umožniť ľuďom s vyšším vzdelaním a lepším príjmom, aby si na vyšší dôchodok sporili inde, napríklad v druhom pilieri. Inak budú príjmy v starobe na rovnakej úrovni, bez ohľadu na to, či sa niekto snažil viac a odviedol do systému väčšie množstvo peňazí. Takéto vyrovnávanie rozdielov dôchodkov by bola neférová a sociálne nespravodlivá.
Súčasná kríza nás presviedča o tom, že život na dlh je neudržateľný. Ľudia si budú musieť na dôchodok sporiť viac, ako doteraz. A štát má povinnosť vytvoriť im na to priaznivé podmienky. V súčasnosti dosahuje miera dôchodkových úspor v druhom a treťom pilieri v SR asi 1,3 percenta HDP ročne. Po presmerovaní 6 percent odvodov do prvého piliera môže miera dôchodkových úspor klesnúť na 0,4 percenta. To je veľmi málo. Na porovnanie: v Česku tvoria len príspevky v treťom pilieri úspory vo výške jedného percenta HDP ročne.
Dá sa však zmieriť požiadavka fiškálnej konsolidácie s požiadavkou vyšších dôchodkov? Áno, je to možné, ak vzdelanejším a lepšie zarábajúcim poistencom umožníme sporiť viac, ako to navrhuje systém 3+2. V prípade, že by možné pripoistenie v druhom pilieri nebolo vo výške dvoch, ale piatich percent, optimisticky môžeme predpokladať, že by sa preň rozhodla jedna tretina sporiteľov s priemernou mzdou vo výške 800 eur. To by znamenalo dodatočné dôchodkové úspory vo výške asi 207 miliónov eur (okolo 0,3 percenta HDP odhadovaného na rok 2012). Náklady štátu na vytvorenie týchto úspor by však boli omnoho nižšie a totožné s daňovou úľavou pre sporiteľov. Pri 19-percentnej daňovej sadzbe by náklady štátu predstavovali necelých 40 miliónov eur. Pri odhadovanej potrebe finančnej konsolidácie vo výške 1,5 miliardy eur ide o kvapku. Vzdelanejšie a lepšie zarábajúce vrstvy by však dostali možnosť prilepšiť si v starobe a napraviť sociálne nespravodlivú nivelizáciu dôchodkov. Uvažovať môžeme aj o tom, že by na pripoistenie v druhom pilieri mohol zamestnancovi prispieť aj jeho zamestnávateľ. Štát by to opäť stálo len niekoľko miliónov eur navyše, pomohlo by to však zvýšiť mieru dôchodkových úspor, ktorá je na Slovensku nízka.
Pre sporiteľov sú nespornou výhodou druhého piliera bezkonkurenčne nízke náklady na investovanie. S poplatkami na úrovni 0,3 % ročne sú investície v druhom pilieri štvor- až päťnásobne lacnejšie ako nákup podielového fondu s podobným profilom portfólia a takmer 10-krát lacnejšie ako investície v treťom pilieri. Nezanedbateľnou výhodou je aj garancia nominálnych výnosov pre konzervatívnych sporiteľov, ktorých je v druhom pilieri väčšina.
Druhému pilieru sa právom vyčíta nízky výnos. Objektívne však treba povedať, že tento výnos je na úrovni zhodnotenia peňazí v bankových vkladoch. Nepomohli by ani investovanie do rizikových aktív. Benchmarkový index Eurostoxx 50 má aj po zarátaní výplaty dividend prakticky o desatinu nižšiu hodnotu ako pri štarte druhého piliera v roku 2005. Dnes je, bohužiaľ, nemožné nájsť aktívum, ktoré je aj bezpečné aj výnosné. Štát však môže uvažovať o emitovaní inflačne indexovaných dlhopisov. Boli by emitované v obmedzenej miere a určené len pre potreby dôchodkového investovania. Plnili by dvojakú úlohu: zabezpečenie reálnych výnosov počas doby investovania a ako podkladové aktívum na indexáciu anuít budúcich dôchodcov.
V dôchodkovom sporení je možné hľadať kompromisné riešenia aj napriek ekonomickej kríze a oprávneným tlakom na fiškálnu konsolidáciu. Bude na to viac vôle?
Vladimír Baláž, prognostik Slovenskej akadémie vied