Ešte v roku 2005 odhadoval poľský týždenník Wprost jeho majetok na 154 miliónov zlotých. Aj napriek kríze sa džúsovému kráľovi strednej a východnej Európy tento rok zvýšilo konto na úctyhodných 450 miliónov zlotých (107,6 milióna eur). Je tak momentálne 50. najbohatší Poliak. Ako však pre HN tohtoročný najúspešnejší biznismen v krajine a nositeľ ocenenia Ernst & Young Podnikateľ roka Poľska Krzysztof Pawiňski hovorí, ešte vždy si vie pochutnať aj na detskom džúse Kubík. "Je to moja srdcovka," schuti sa zasmeje.
Z bane medzi džúsy
Sympatický 47-ročný Poliak milionárske maniere nemá. Nebyť revolučnej vlny v regióne koncom osemdesiatych rokov, možno by dodnes fáral v bani. "V nápojovom biznise som sa ocitol úplnou náhodou," spomína. Vyštudoval totiž na Akadémii baníctva a hutníctva a vďaka dobrým štipendijným výsledkom dostal možnosť ísť na štúdiá do Nemecka. Prišiel však rok 1989 a otvorenie železnej opony. Ako tvrdí, s kolegami zo štúdia využil možnosť chopiť sa biznisu a z Nemecka začal do Poľska dovážať nedostatkový tovar, ako kakao či smotanu do kávy. Keď sa záujem zvýšil a zvyšoval sa postupne aj jeho kapitál, kávu začali dovážať vo veľkom a baliť. Neskôr už pribudla výroba instantného čaju a kávy a investície do výrobných liniek. "Šiel tam každý zlotý zo zisku. Tak sa zrodil Maspex Wadowice," hovorí.
Do Nemecka tak dnes chodí skôr len obchodne, no niekedy aj vďaka športovým aktivitám. Milióny zlotých totiž vráža do podpory mladých futbalistov cez sponzorstvo šampionátu Tymbark Cup. Jeho víťazi majú vždy zaručenú aj návštevu jedného zo slávnych svetových štadiónov.
Nápojový gigant
Dnes je Maspex nápojovým gigantom. V džúsoch a nektároch už dávnejšie v regióne zvalcoval trh, jednotkou je na Slovensku, v Česku či Poľsku, na čele je aj v krajinách ako Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Litva. Firma známa u nás ako výrobca džúsov Relax, Capri či Kubík, má však aj divíziu instantných potravín pod značkami Coffetta alebo Mukates, ako aj cestoviny Lubella či vitamínové doplnky Plusssz.
Svoje skalpy zbiera postupne. "Za dvadsať rokov existencie sme urobili štrnásť akvizícií, z toho osem za hranicami," vypočítava Pawiňski. Ako tvrdí, značky do zbierky si citlivo vyberá, potravinársky biznis je síce proti kríze podľa neho najviac odolný, no vraj aj veľmi konzervatívny v prístupe spotrebiteľa. "Rozširovať sa chceme geograficky, no aj kvalitatívne. Akvírujeme len tie značky, ktoré zapadajú do portfólia trvanlivejších produktov, no na trhu majú meno," podotýka. V tom vraj tkvie tajomstvo jeho úspechu.
Na značke záleží
Spomínané džúsy Relax, ktoré sú lídrom aj na našom trhu, získal napríklad v roku 2004 od inej poľskej firmy Walmark. Firma bratov Walachovcov s česko-poľskými koreňmi v džúsovom biznise začínala a už vtedy bola pojmom, dnes je jednotkou vo vitamínových doplnkoch. Obdobne Olymposu patrila top priečka medzi šťavami v Maďarsku, keď ho Maspex akvíroval. Miestnych lídrov získal postupne aj v Bulharsku, Rumunsku a Rusku, hoci tam sa Maspexu stále nepodarilo naplno ovládnuť trh. "V podstate zatiaľ ani na Ukrajine, ale snažíme sa," konštatuje.
V skupine má aj značky s kráľovskou históriou. Napríklad značku cestovín Lubella poznal už v šestnástom storočí kráľ Žigmund I.
"Od začiatku sme si povedali, že prezentujeme značky, nie firmu. Bez značky by sme nič nedokázali. Ak akvírujeme firmu a značku, nesnažíme sa ju násilne pretlačiť aj na iné trhy. Vždy akceptujeme podmienky lokálneho trhu," konštatuje Pawiňski. Aj preto si vraj trochu prispôsobili heslo: mysli lokálne, konaj globálne. Džúsy Kubík tak napríklad nenájdete vo všetkých 50 krajinách, kam Maspex dnes vyváža. Sú len v regióne, dokonca v Poľsku má nápoj svoj pôvodný názov Kubuš.
"Určite sme sa spočiatku báli, či lokálna firma dokáže takto preraziť na zahraničnom trhu a získať si spotrebiteľa. Podarilo sa," spokojne dodá na adresu uchytenia sa ich džúsov aj na Slovensku.
Keď sa však reč zvrtne na ohodnotenie značiek, ktoré dnes pod strechou má, okamžite oponuje. "Neviem, a ani sa o to nezaujímam. Nie sme na burze, aby to ohodnotil trh," hovorí. A hoci s touto myšlienkou koketoval začiatkom krízy v roku 2008, keď sa na trhu objavili hodnotné akvizičné ciele, dnes ju hádže za hlavu. "Náš biznis nám generuje dosť ziskov, aby sme mali na investície. Chceme kupovať iných, nechceme, aby niekto kupoval nás," veľavravne zdôrazní s tým, že potravinársky segment stále čaká konsolidácia. Ako však tvrdí, trh by sa mal očistiť aj od tých, ktorí hrajú nečestne. "Treba ich natrvalo vylúčiť z trhu," skonštatuje v narážke na nedávne prípady nekvalitných poľských potravín aj na našom trhu.
Slováci s vyššou kapacitou
Z Maspexu tak dnes spravil lídra v segmente, ktorý zamestnáva viac ako päťtisíc ľudí a ktorého výnosy za vlaňajšok dosiahli takmer 726 miliónov eur. No hoci centrálu a najsilnejšie postavenie vo všetkých troch pilieroch -- džúsy, instantné nápoje aj cestoviny, má v Poľsku, až tretina obratu prichádza práve zo zahraničia. Tam má výrobné závody v Česku, na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku aj Rusku. "Najnovšie sme linku na spracovanie ovocia otvorili aj v Rumunsku, plánujeme sa posilniť tiež v Maďarsku, no posilňujeme sa aj na Slovensku," podotkne. Práve u nás má spracovateľský závod Fontea Slovakia v Kamenci pod Vtáčnikom pri Prievidzi.
Ako poznamenáva, dôvod, prečo sa rozšírili v Rumunsku, je práve kvalita marhúľ a broskýň, ktorú u nás ani v Poľsku nemôže nájsť. "Na druhej strane však musím povedať, že Maďarsko kapacitne nestačí ovocie spracúvať, preto na Slovensku posilňujeme spracovateľské kapacity, aby sa odtiaľ pokryl dopyt aj v Maďarsku. Smeruje tam až pätina zo slovenskej produkcie," hovorí.
Hoci je kríza, čísla za prvý kvartál sú optimistické. Pawiňski odmieta tvrdenie, že spotrebitelia radšej zvolia lacnejšie a nekvalitnejšie výrobky. "Je to vždy na výrobcovi, čo dokáže urobiť, aby spotrebiteľa nestratil. Buď znížiť cenu, alebo dať viac objemu za obdobnú cenu či ďalšie bonusy k tomu," hovorí. Firma tak napríklad zmenila aj výrobný proces bez použitia konzervantov pri sirupoch a rozšírila aj ponuku na zeleninové šťavy.
No krízu i tak za strašiaka nepovažuje. "Čo výrobcov môže položiť, je volatilita na trhu komodít. Nie je normálne, aby sa ceny v priebehu roka zdvihli aj o stovku percent," upozorňuje.