"O projekty SAPARD som sa začal zaujímať ešte pred tromi rokmi. Lenže tak rýchlo ako som začal, možno povedať, že som aj skončil. Dôvodom bola neskutočná byrokracia, na ktorú som jednoducho nemal čas. Ten som potreboval na starostlivosť o svoj rozmnožovací chov oviec, a nie na náročného úradníka," začína svoje spomínanie Vladimír Kočiš, súkromne hospodáriaci chovateľ oviec z Moldavy nad Bodvou pri Košiciach. Keď si po prvýkrát preštudoval prvý asi 20-bodový zoznam požiadaviek, ktoré by mal splniť pri štarte k úspešnému konečnému cieľu -- k finančnej podpore z prostriedkov Európskej únie, mysľou mu prebehla myšlienka: "Ak by som toto mal vybehať, kto by sa staral o dvestokusové stádo oviec?"
To už v tomto roku má 350 kusov, z toho 260 bahníc, kríženiek slovenských merín a mäsových suffolkov. Nevzdával sa však a snažil sa odolať prvým obavám z neúspechu. Chodil od dverí k dverám, radu hľadal u rodiny, s ktorou sa o ovce stará, aj u známych. Po čase však rezignoval. "Musel by som poplniť neskutočne veľa bodov a ak sa chcem robiť ovce na úrovni, nemôžem behať okolo jedného projektu zo SAPARD-u tri -- štyri roky. Na taký čas sa totiž rozkladalo plnenie jeho podmienok. Ak by som chcel zo SAPARD-u postaviť jednu maštaľ, s presvedčením vám poviem, že to nestihnem za päť rokov. Iba ak by som si najal nejakých manažérov, ktorí by okolo projektu behali. Na to však ja, ani moja rodina, peniaze nemáme," povedal.
Bača Kočiš totiž tvrdí, že na Slovensku neexistuje organizácia, ktorá by s pomocou uchádzača alebo v zastúpení chovateľa pripravila pre EÚ projekt uchádzajúci sa o fondy SAPARD do takej miery, aby ho Brusel aj schválil. "Únia síce projekt prijme, minimálne raz -- dvakrát ho však vráti na dopracovanie, čo si však vyžiada veľa času a síl. Tie potom chýbajú pri stáde, ktoré je obživou pre moju rodinu," vyhlási sebaisto. "Pokojne si radšej z vlastných prostriedkov postavím nový ovčí, alebo syráreň. Je to jednoduchšie, a najmä rýchlejšie. Kde by boli ovce tie dva -- tri roky, kým by som so SAPAR-om uspel? Pod holým nebom?," opýta sa vzápätí.
Dnes súkromná farma Vladimíra Kočiša odchováva 160 jahniat od 100 bahníc. Chovateľ sa však sťažuje, že je zlý rok. "Jahňatá musím očkovať. Počasie sa v tomto roku popsulo. Cez deň je teplo, v noci zima. A na to sú mladé, čerstvo vybahnené jahňatá, citlivé," vysvetlí. Aj napriek tomu predal pred niekoľkými dňami 200 "veľkonočných" jahniat v priemernej váhe 21 až 22 kilogramov. "Ak ste poctiví, ovce vám to vrátia," tvrdí. "A suffolky majú neskutočne dobré prírastky. Chce to však čas. A preto som na SAPARD musel rýchlo zabudnúť," uzavrie. Úchytkom ešte ukáže na miesto, kde bude o pár týždňov stáť nový prístrešok a dojáreň s "pastérom". Verí, že v tomto prípade "malú" slovenskú byrokraciu zvládne a potom už bude môcť dodávať chutný hrudkový syr priamo do obchodu. Nie ziskuchtivým obchodníkom, ktorí zväčša po troch mesiacoch vyhlásia neschopnosť platby za tovar.
Aj také je podnikanie v slovenskom ovčiarstve.
StoryEditor