Pomohli by nižšie sadzby

Zlato je jednou z rozhodujúcich súčastí komoditného trhu a zároveň je alternatívou investovania do cenných papierov či devíz. V posledných rokoch zaznamenali ceny zlata - i keď s výkyvmi - nárast. Ešte pred troma rokmi bola cena za trojskú uncu zlata (31 gramov) na londýnskej burze 277,5 amerického dolára. K poslednému augustovému dňu tohto roka cena dosiahla 346,7 dolára.
Všeobecne platí, že cena zlata stúpa s tým, ako klesá kurz dolára, ktorý odráža vývoj ekonomiky. Práve nelichotivé správy o americkej ekonomike zastavili pokles zlata aj v minulom týždni. Obchodníci v súčasnosti považujú za rozhodujúcu hranicu 350 dolárov za uncu. Pokiaľ sa zlato udrží nad ňou, dá sa očakávať skorý návrat k predchádzajúcim maximám. Ak nie, obchodníci nevylúčili pokles až na 342 dolárov za uncu. "Očakávame, že zlato bude v najbližších dňoch testovať, či vydrží nad 350 dolármi, nedá sa však vylúčiť ani pokles k nedávnym minimám v blízkosti 340 dolárov," uviedla vo svojej správe UBS Investment Bank. Významný vplyv na zlato bude mať budúcotýždňové zasadnutie centrálnej banky USA, ktorá má rokovať o úrokových sadzbách. Prípadný pokles úrokov by signalizoval, že americká ekonomika ešte nie je úplne v poriadku. To by cenám zlata pomohlo. Ak banka úroky nezmení, rast sa totiž neočakáva, zlato sa zrejme oslabí.
Svetové zásoby zlata sa odhadujú takmer na 90-tisíc ton, z čoho asi 20 percent pripadá na zlato ako vedľajšiu zložku iných rudných ložísk. Polovica zo všetkých zásob sa nachádza v Južnej Afrike.