Čím bližšie sme k dátumu volieb, tým viac môžeme v predvolebnej rétorike počuť mnohé návody, ako dostať Slovensko do lepšej kondície.
Je veľmi pekné povedať, že v krajine, kde sa vlani spomalila ekonomika, stúpala nezamestnanosť a vinou inflácie klesali reálne mzdy, je potrebné budovať silný sociálny štát. Plán, ako na to, je u niekoho jasný – tam, kde je z čoho, vybrať na selektívnych daniach a špeciálnych odvodoch.
Je to naozaj o toľko skloňovanej solidarite? O solidarite s kým? S tými, čo to potrebujú, alebo o solidarite s politikmi, ktorí si za svoje sľuby (teda za peniaze iných) kupovali svojich voličov? Ak štát chce niekomu dať, musí niekomu vziať. A iba prerozdeľovaním sa žiadny majetok nikdy nezväčšil. Kto však reálne získa z úpravy zákona, ktorý potrestá úspešných?
Pracujem vo firme, ktorá je dlhodobo úspešná, a teda patrí u niektorých politikov do kategórie „týmto zoberieme viac“. Za rok 2011 sme na daniach a odvodoch zaplatili takmer 80 miliónov eur. K tomu si treba pripočítať odvody takmer za štyritisíc zamestnancov, ktorým dáva naša banka prácu.
Vďaka tomu, že sme úspešní, sme mohli vlani prerozdeliť tretiemu sektoru viac ako milión eur. Finančne sme pomáhali školám, nemocniciam, mestám, minoritným skupinám a boli sme tam, kde štát nemohol. Áno, je našou povinnosťou (minimálne my to tak doteraz cítime), že ak niekde podnikáme, tak máme časť zisku vracať práve touto formou. Otázne je, či to bude možné, ak budeme musieť platiť do štátneho rozpočtu násobne viac, ako tí, ktorým sa nedarí. Bude nás mať kto nahradiť?
Veľmi podobný návod existuje aj na ozdravenie verejných financií, ktoré patrí tiež k významným bodom programov viacerých politických strán. Odhliadnuc od faktu, že vytváranie deficitov nedovolí nová politika EÚ, ale najmä finančné trhy, ktoré nám na ne nepožičajú, je zvýšenie daní pre mnohých politikov jedinou cestou.
Ľubovoľná domácnosť alebo firma môžu rozdať len toľko, koľko samy zarobia, alebo sú schopné požičať si a zároveň splácať. Rovnaké pravidlo by malo platiť pre štát. Ten síce môže zvýšiť príjmy zo zvyšovania daní, nemalo by to však byť na úkor budúceho rastu, vyššej nezamestnanosti, vyššieho počtu ľudí chytených do sociálnej siete či zníženia motivácie podnikateľov.
A tí, ktorí tvrdia niečo iné, nech si zopakujú teóriu efektívnosti zdanenia, teóriu nákladov mŕtvej váhy a Lafferovu krivku.
Autor je predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne