Banky v strednej a východnej Európe v porovnaní s bankami na juhu Európskej únie podľa neho oveľa menej musia zápasiť s dôsledkami dlhovej krízy.
Objem novoposkytnutých pôžičiek na Slovensku zo strany bánk v prvom polroku medziročne klesol o 11 percent, prečo?
To je pravda. Dôvodom je súčasná kríza a relatívne rýchlou reakciou časti obyvateľstva je, že sporí viac peniaze. Po druhé, Slováci sú majstri sveta v úsporách. Sporia peniaze v zlých aj v dobrých časoch.
Nie je to už minulosťou?
Neplatí to len o bývalých generáciách, ale aj o tých dnešných. Slováci tvrdo pracujú a odkladajú si peniaze na horšie časy.
V čom je ešte z vášho pohľadu dobré postavenie Slovenska?
Máte rekordnú výrobu v automobilovom priemysle, ktorého produkcia za prvý polrok narástla o viac ako 50 percent. To znamená, že populácia míňa menej peňazí a je to psychologická reakcia na vývoj v Európe. Ak to premeníme na drobné smerom k bankám, áno, pre nás banky to znamená, že objem našich nových pôžičiek pridelených klientom z radov domácností je menší ako po minulé roky a vidíme istý pokles záujmu o služby bánk.
Kompenzujete to nejako?
Snažíme sa rozšíriť servis pre zákazníkov a ponúkať nové služby. Sme banka, ktorá patrí k lídrom v inováciách, najmä pokiaľ ide o využívanie technologických noviniek a ich zavádzanie v oblasti služieb zákazníkom. Zákazníkom to umožňuje využívať novú paletu služieb bez zvýšenia mesačných poplatkov. Aj v týchto ťažkých časoch pripravujeme pre zákazníkov nové služby, ktoré im umožnia komfortnejšie využívanie služieb našej banky. Zameriavame sa na to, aby sme boli našim zákazníkom k dispozícii 24 hodín denne.
Aké očakávate výsledky v tomto roku?
Nanešťastie ešte stále nevidíme koniec krízy a ani jej vrchol. Pre skupinu Raiffeisen Bank International to znamená, že firemný biznis zostane asi na rovnakej úrovni. Môžeme potvrdiť, že máme veľmi vysoké kapitálové rezervy. Naša materská spoločnosť Raiffeisen Zentralbank v prvom polroku tohto roka enormne zvýšila svoju kapitálovú primeranosť v súlade s požiadavkami Európskej bankovej asociácie. Kapitálové zásoby Raiffeisen Zentralbank Österreich AG sa v tomto období zvýšili až o 2,7 miliardy eur. V poslednom roku boli naše výsledky vynikajúce, budeme sa im snažiť priblížiť aj v tomto roku.
Čo si myslíte o novej bankovej dani na Slovensku?
To je veľmi dobrá otázka. Pre mňa nie je žiadnym prekvapením, že vlády sa pozerajú najmä na banky, keď hľadajú ďalšie peniaze, ktoré by mohli získať do štátneho rozpočtu. Na nešťastie máme niekoľko krajín, v ktorých sa zvyšuje daňové zaťaženie pre banky. Vo všeobecnosti vyššie dane neprinášajú výhody ani bankám ani ich klientom. Vyššia daňová záťaž v bankovom sektore predražuje požičiavanie a zdražuje služby bánk. Vyššia banková daň robí banky o poznanie menej zaujímavými aj pre investorov.
Aký očakávate vývoj pri nesplácaných úveroch, bude ich objem rásť?
V prvom polroku tohto roka sme zaznamenali ich nárast a pomer našich nesplácaných úverov dosiahol na konci júna tohto roka 9,8 percenta. Aj vzhľadom na súčasné ekonomické vyhliadky zostáva situácia napätá na niekoľkých trhoch, kde sme prítomní. Aj preto očakávame istý nárast nesplácaných úverov v druhej polovici tohto roka, ktorý bude ťahaný predovšetkým Maďarskom a juhovýchodnými krajinami Európy.
Bude pokračovať fragmentácia bankového sektora v Európskej únii?
Situácia v bankovom sektore v Európskej únii sa radikálne mení. Je to aj vďaka novým regulačným rámcom, ktoré musia banky plniť. Vidíme extrémne zmeny v regulačných požiadavkách. Rakúsky regulátor môže vyžadovať iné plnenie ako slovenský regulátor, a keď ste v 17 krajinách strednej a východnej Európy, ako sme my, nie je to úplne jednoduchá situácia. Náklady bánk vyplývajúce z regulácie sa zvyšujú. Tlak na banky zo strany regulačných orgánov silnie a banky popritom musia znižovať náklady a zarábať potrebné peniaze, aby sa udržali na trhu a uspokojili požiadavky svojich investorov.
V čom sa teda banky musia zmeniť?
Musíte byť oveľa viac konkurencieschopní kvôli svojim zákazníkom a zároveň musíte byť oveľa viac konkurencieschopní, kvôli silnejúcej súťaži na trhu. My sme napríklad kvôli tomu úplne prestavali našu stratégiu a ponúkame všetky typy produktov, pôžičky, kreditné karty, lízingové produkty, či pôžičky spoločnostiam, sme hlavným finančným domom v slovenskom automobilovom priemysle a sme číslo jedna pri financovaní slovenského štátneho dlhu. Môžete sa pozrieť, čo sa stalo s Írskom, Portugalskom a Španielskom, ani nehovoriac o Grécku. Trh je v krajinách strednej a východnej Európy oveľa stabilnejší. Samozrejme, že aj my sme postihnutí dlhovou krízou. Nie je to jednoduchá situácia, ale ja som napriek tomu optimista.
Nazdávate sa, že Grécko opustí eurozónu?
Posledné tri mesiace sú podľa mňa šance na to, že Grécko opustí eurozónu 50 na 50. Na jednej strane vidíme, že silnie tlak na grécku vládu kvôli ozdravným opatreniam, na druhej strane je jasné, že aj grécka vláda potrebuje nejaký čas, aby mohla tieto reformy vôbec zrealizovať. Je ťažké najmä pre ľudí s rozhodovacími právomocami exaktne určiť, či už nastal čas, aby Grécko opustilo eurozónu. A je naozaj ťažké zodpovedať si túto otázku, najmä keď čelíte požiadavke poskytnutia ďalšieho úveru pre Grécko.
Chcú členské štáty eurozóny, aby Grécko zostalo jej súčasťou?
Aj napriek tomu, že mnohí politici vyvíjajú na Grécko stále väčší nátlak a sami čelia tlakom, ktoré sú na nich vyvíjané z radov ich voličov, ako je to napríklad v prípade Nemecka, Rakúska či Holandska, doposiaľ je tu veľmi silné želanie, aby Grécko zostalo súčasťou eurozóny. A rovnako je veľmi silné želanie, aby žiadna z členských krajín taký unikátny celok, ako je eurozóna, opustila. Na druhej strane je však veľmi dôležité poznamenať, že aj keby sa tak stalo, a Grécko by z eurozóny vystúpilo, rozhodne by to neznamenalo koniec eurozóny, bol by to určite otras, boli by sme konfrontovaní s nejakou skutočnosťou, ktorej sme ešte nečelili a nemáme s ňou skúsenosti. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že Grécko tvorí len tri percentá hrubého domáceho produktu eurozóny a eurozóna by to určite zvládla.
Akým najväčším výzvam v súčasnosti čelia banky v strednej a východnej Európe?
Banky v strednej a východnej Európe v porovnaní s bankami na juhu Európskej únie oveľa menej musia zápasiť s dôsledkami dlhovej krízy, ktorá spôsobuje veľké problémy štátom aj retailovým a firemným klientom bánk. Stále platí, že banky v strednej a východnej Európe dosahujú výborné výsledky a rovnako vedia svojim akcionárom zarobiť slušné peniaze. Ak by sme sa pozreli na minulý rok, kapitál bánk v strednej a východnej Európe rástol o niekoľko percent, čo je dobrý výsledok.
V čom sú na tom horšie banky na juhu Európy?
Banky na juhu Európy zápasia s dôsledkami dlhovej krízy, ktorá, samozrejme, výraznejšie vplýva aj na ich klientov, a v porovnaní s nimi banky v strednej a východnej Európe stále produkujú veľmi slušný zisk. Keby sme sa pozreli na výsledky za rok 2011, môžeme vidieť, že návratnosť kapitálu dosiahla vyše 10 percent.
Znamená to, že v strednej Európe prežívame krízu iba psychologicky v našich hlavách?
Podľa mňa najdôležitejšie v súčasnosti je, že ekonomiky v krajinách strednej a východnej Európy sú na tom dne z pohľadu ďalšieho vývoja lepšie ako ekonomiky krajín na juhu Európy.
Napriek tomu zadlženosť krajín strednej a východnej Európy dnes už nie je až taká nízka...
Veľa krajín strednej a východnej Európy síce musí pracovať na domácich úlohách, týkajúcich sa vykonania štrukturálnych reforiem. Aj Slovensko patrí medzi tieto krajiny, a musí zaviesť pomerne tvrdé úsporné opatrenia. Na druhej strane musím povedať, že sú tu dve krajiny podávajúce lepší výkon ako tie ostatné, to sú Poľsko a Rusko so vzrastajúcim úverovaním klientov bánk.
Ako sa vyvíja bankový trh v Rusku a Poľsku?
V týchto dvoch krajinách sa napríklad očakáva, že úvery tam nasledujúce dva roky budú rásť na úrovni 14 až 15 percent, takže pracujú veľmi dobre.
Kto naopak v strednej a východnej Európe zaostáva?
Medzi krajinami strednej a východnej Európy je niekoľko rozdielnych skupín štátov. V inom stave je bankový trh na východe Európy, inak si počínajú balkánske štáty a iná je situácia v stredoeurópskych krajinách.
Čím sú špecifické krajiny strednej a východnej Európy?
V každom prípade o krajinách strednej a východnej Európy platí, že zatiaľ čo prílev investícií v periférnych krajinách eurozóny klesá takmer kontinuálne od roku 2009, tu naopak vidíme relatívne kontinuálny nárast prílevu investícií v posledných troch rokoch. Znamená to, že v týchto krajinách nebojujeme s úverovou krízou, pretože banky tu majú dostatok kapitálu. A napriek tomu, že v poslednom roku nám v niektorých krajinách klesol objem pôžičiek, priemerný rast pôžičiek v celej EÚ bol vlani menej ako jedno percento, v krajinách strednej a východnej Európy úverovanie rástlo a ako môžeme vidieť z doterajšieho vývoja v tomto roku, naďalej rastie.
Vďaka čomu to tak je?
Krajiny strednej a východnej Európy rastú viac ako západoeurópske krajiny a predstavitelia týchto štátov robia rýchlejšie úsporné opatrenia, v porovnaní s krajinami na periférii eurozóny. Veľmi dôležité je, že väčšina krajín strednej a východnej Európy začala po roku 2009 pracovať na znižovaní svojho deficitu. Už sú tu dokonca tri krajiny s rozpočtovým prebytkom a ekonomiky týchto krajín sú vďaka prebiehajúcim štrukturálnym zmenám bezpečnejšie.
Môžeme byť teda aj smerom do budúcnosti optimisti?
Bol som vždy optimista, pokiaľ išlo o vývoj v krajinách strednej a východnej Európy a obzvlášť o vývoj na Slovensku. Rast hrubého domáceho produktu bol v druhom štvrťroku 2,7 percenta a ja by som rád povedal, že Slovensko je príkladom úspešnej krajiny.
Podľa štúdie spoločnosti Roland Berger budú musieť európske banky v nasledujúcich piatich rokoch usporiť aspoň 10 percent svojich nákladov, aby v roku 2016 dosiahli náklady v pomere 55 percent k svojim celkovým výnosom. Ako bude šetriť náklady Raiffeisen Bank International?
Myslím si, že je to absolútna pravda. Môžem len povedať áno, robíme to, máme naštartovaný tvrdý úsporný program, ktorý už v minulom roku priniesol svoje výsledky. V tomto roku sme zmrazili náklady na rozvoj celej skupiny, pretože sme postihnutí novými daňami a nákladmi, ktoré pre nás vyplývajú z nových regulačných opatrení.
Budete zatvárať pobočky a prepúšťať zamestnancov?
Už vlani sme začali s úsporami v podobe zatvárania pobočiek v niektorých krajinách ako Maďarsko alebo Ukrajina. Našou prioritou je aj na Slovensku nezvyšovať počet zamestnancov, ale napriek tomu sme mali nejaké zvýšenie počtu zamestnancov a pobočiek v rámci celej skupiny, keďže sme pristúpili k akvizícii poľskej PolBank.
Ktoré sú z pohľadu Raiffeissen Bank International najrizikovejšie trhy?
Najrizikovejšie trhy sú pre nás Maďarsko, špecificky najmä vďaka faktu, že tu nevidíme štrukturálne reformy na zlepšenie ekonomiky, takisto ekonomická situácia obyvateľov krajiny sa naďalej zhoršuje. Je tam veľmi vysoká nezamestnanosť. Rovnako nie je jednoduchá situácia na Ukrajine, v Chorvátsku je veľmi pomalý rozvoj ekonomiky, klesá tam hrubý domáci produkt. Podnikáme však aj na trhoch ako Poľsko a Rusko, kde je veľmi silný rast.
V portfóliu Raiffeisen Bank International je aj Zuno, s ktorej výsledkami, predpokladám, nie ste až takí spokojní...
Dovoľte mi, aby som poopravil vaše tvrdenie. Áno Zuno Bank, ktorá patrí do nášho portfólia, zatiaľ nedosiahla zisk. Keď sa pozrieme na jej výsledky z pohľadu toho, že banka neskončila v pluse, nemuseli by sme byť spokojní. Na druhej strane, banka Zuno pôsobí na slovenskom trhu od decembra 2010 a už na začiatku sme povedali, že nepredpokladáme, že Zuno Bank bude v prvých rokoch svojho pôsobenia na trhu zisková. Zuno banka potrebuje nejaké obdobie, kým sa jej podarí dostať do zisku, ale ak sa pozriem na čísla Zuno Bank, ktoré sa jej podarilo dosiahnuť, som veľmi spokojný. Na konci júla tohto roka mala Zuno Bank na Slovensku 68-tisíc klientov a zozbierala 365 miliónov eur na vkladoch.
Ako sa budú v tomto roku vyvíjať úroky na hypotékach a spotrebných úveroch?
Nie je dôvod na rast úrokových sadzieb vzhľadom na situáciu v ekonomike. Neočakávam veľké zmeny v úrokových sadzbách. Ak bude väčší záujem o hypotéky, úrokové sadzby by mohli narásť, ale to neočakávam, ale ak zostane súčasný záujem o hypotéky zachovaný, neočakávam, že by sa menili úrokové sadzby na hypotékach. V prípade spotrebných úverov môže dôjsť k miernemu zvýšeniu úrokových sadzieb, keďže záujem o spotrebné úvery neustále stúpa.
Kto je Herbert Stepic
Je výkonným riaditeľom Raiffeisen Bank International, ktorá je majoritným akcionárom slovenskej Tatra banky, v portfóliu Raiffeisen Bank International je aj slovenská internetová banka Zuno Bank. Má takmer 40-ročné skúsenosti v medzinárodnom bankovníctve so zameraním na trhy v krajinách strednej a východnej Európy. Má hlavný podiel na vybudovaní bankovej skupiny Raiffeisen Bank International v krajinách strednej a východnej Európy. Je držiteľom ocenení Európsky bankár roka 2006 a Manažér roka 2007.