Hrozba žaloby Európskej komisie na Slovensko narástla. Zákony, ktoré mali najmä otvoriť trh pre energetické firmy a posilniť práva zákazníkov, poslanci nepodporili. Jeden zo zákonov ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS) totiž zablokovala SDKÚ-DS. Hrozia nám preto zo strany Bruselu žaloby a následne vysoké pokuty. Tie sa podľa právnika kancelárie Maple&Fish Viliama Karasa môžu pohybovať v miliónoch eur. „Je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že Európska komisia nás zažaluje. Poškodzuje to trh a hospodársku súťaž. Má to aj negatívny dosah na spotrebiteľov,“ hovorí Karas. Zákony mali u nás začať platiť už od tohtoročného marca.
Politická roztržka
Brusel už proti Slovensku vlani v septembri začal konať. Energobalík sme totiž podľa pôvodných plánov mali prijať už vlani v marci. A ak ho nestihneme schváliť ani v úvode marca 2012, podľa Karasa bude nasledovať žaloba. Komisia zatiaľ nepovedala, kedy sa to môže stať. Podľa ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS) už v júni tohto roka.
Zákony nepodporili poslanci opozičného Smeru-SD, ale ani koaličnej SDKÚ. „Neriešil občanov ani čo sa týka energetických stavieb, nedotkol sa tiež energetickej chudoby. Zákon o regulácii sieťových odvetví zrušil regulačnú radu a všetku právomoc dal do rúk predsedovi regulačného úradu,“ vraví poslanec strany Stanislav Janiš. Jeho kolegom, Ondrejovi Matejovi a Ivanovi Štefancovi, prekážalo najmä navrhnuté odčlenenie spoločnosti Eustream od Slovenského plynárenského priemyslu. Podľa nich by Slovensko stratilo rozhodovacie právomoci, ktoré v súčasnosti má.
Analytik Energetického inštitútu Peter Marčan si však myslí, že Miškovove novinky prinášali viacero výhod a nová vláda by ich mala prevziať. Napríklad zmluva na zmenu dodávateľa, uzavretá s podomovým predajcom energie, sa podľa tejto legislatívy mala dať zrušiť do siedmich dní.
„Toto je čierny deň pre slovenského spotrebiteľa,“ zhodnotil neschválenie energobalíka Miškov. Podľa poslanca strany SaS Martina Chrena (SaS) išlo zo strany SDKÚ o politiku. „Vnímame to ako pomstu ministrovi hospodárstva za odvolanie už odvolanej Bubeníkovej (bývalá predsedníčka FNM Anna Bubeníková, pozn. HN),“ povedal Chren. Politiku vidia za neschválením zákonov aj poslanci László Solymos (Most-Híd) a Alojz Přidal (KDH). Aj ten vidí za konaním SDKÚ odvolanie Bubeníkovej.
Uškodí firmám
Neschválenie energobalíka sa dotkne aj tisícov malých firiem. Súčasťou zákonov bola aj jednoduchšia zmena dodávateľa elektriny, ktorá väčšinou znamená aj nižšie ceny. Výpovedná lehota sa totiž mala skrátiť z dvoch na jeden mesiac pre odberateľov do 30 megawatthodín. Tým v tomto čase pristávajú na stoloch vysoké faktúry za elektrinu. Ako včera informovali HN, nové ceny ich nepríjemne prekvapili. „Určite budem uvažovať o zmene dodávateľa, ak ten náš cenu dramaticky zmení,“ hovorí Filip Antal, šéf spoločnosti Heitec. Jeho firma však zatiaľ faktúru nedostala.
Kým šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík (nominant Smeru-SD) v súčasnom nastavení podmienok pre zmenu dodávateľa problém nevidí, alternatívni dodávatelia sa dožadujú zmeny. „Novela zákona mala tieto nezmyselne dlhé čakacie lehoty skrátiť a zvýšiť aj operatívnosť poskytovania služieb v prospech zákazníka,“ reagoval riaditeľ spoločnosti Energie2 Dávid Vlnka.
Slovensko nie je jediné, ktoré s uvoľňovaním energetického trhu mešká. Oneskorilo sa aj Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Holandsko, Luxembursko, Rumunsko a Španielsko.