Podľa jeho dnešnej novej prognózy slovenské hospodárstvo tento rok spomalí na 2,9 percenta, zatiaľ čo na jar komisia odhadovala ešte 3,5 percenta. Budúci rok by potom mal rast predstavovať 1,1 percenta oproti skôr odhadovaným 4,4 percenta.
Európa spomalí
Spomalenie nepocítia len Slováci, ale aj celý zvyšok Európskej únie. Európska komisia dnes citeľne zhoršila výhľad európskej ekonomiky na tento a najmä na budúci rok.
Na konci tohto roku sa hospodársky rast v podstate zastaví. Za celý tento rok ekonomika vďaka dobrým výsledkom z prvých mesiacov vzrastie v únii o 1,6 percenta a v eurozóne o 1,5 percenta.
V budúcom roku však spomalí na 0,6 percenta v EÚ a 0,5 percenta v eurozóne. Aj to však ale len za predpokladu, že sa situácia v eurozóne a na trhoch ešte ďalej nezhorší. Riziko, že sa tak stane, pritom existuje.
Výstraha pre štáty
"Rast v Európe sa zastavil a je tu riziko novej recesie. Aj keď v niektorých členských štátoch počet nových pracovných miest rastie, v EÚ ako celku sa žiadne reálne zlepšenie v oblasti zamestnanosti neočakáva," uviedol dnes v súvislosti s jesennou prognózou komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. Podľa komisára kľúčom k obnoveniu ekonomického rastu a vytváraniu nových pracovných miest je obnovenie dôvery vo fiškálnu udržateľnosť a fiškálny systém a zrýchlené uskutočnenie reforiem s cieľom posilniť rastový potenciál Európy.
"Existuje všeobecný konsenzus, že je nevyhnutné prijať potrebné politické opatrenia, ale to, čo potrebujeme, je neoblomná snaha o realizáciu týchto opatrení," povedal Rehn a dodal, že čo sa jeho osoby a funkcie týka, začne využívať nové pravidlá hospodárskej správy a riadenia, hneď od prvého dňa, ako vstúpia do platnosti.
Rehn tiež na tlačovej konferencii varoval päť krajín - konkrétne Belgicko, Maďarsko, Cyprus, Maltu a Poľsko - že im môžu hroziť sankcie na základe nových pravidiel kvôli tomu, že dostatočne neškrtajú deficit verejných financií. Ide o päticu krajín, ktoré mali deficit znížiť do budúceho roka pod požadované tri percentá.
V jarnej prognóze komisia pre tento rok čakala rast hospodárstva vo výške 1,8 percenta v EÚ a 1,6 percenta v únijných štátoch platiacich eurom. Pre budúci rok odhadovala navýšenie HDP v EÚ o 1,9 percenta a v eurozóne o 1,8 percenta. Od tej doby sa ale situácia zmenila. Eurozóna sa topí v dlhovej kríze, finančných trhov sa zmocnila neistota a zhoršili sa aj podmienky pri ďalších kľúčových hráčoch svetovej ekonomiky.
Nulový rast
Rast ekonomiky bude v poslednom kvartáli tohto roka medzikvartálne nulový. "Vzhľadom k postupnému návratu dôvery a odstraňovaniu vonkajších prekážok sa očakáva, že medzikvartálny rast HDP sa bude mierne zvyšovať o približne 0,4 percenta v EÚ aj v eurozóne do štvrtého štvrťroka 2012," píše sa v prognóze.
Medzi štátmi budú podľa Bruselu pomerne výrazné rozdiely, aj keď očakávanému spomaleniu neunikne podľa neho nikto. Napríklad rast Francúzska, druhej najväčšej ekonomiky eurozóny, sa vraj na konci roka dostane do červených čísel, pričom návrat k rastu sa čaká v druhej polovici budúceho.
Dva štvrťroky okolo konca roka bude v červených číslach aj Taliansko, ktoré sa snaží za každú cenu odvrátiť ponorenie sa do dlhových problémov, aké pred časom zachvátili Grécko.
Z celoročného pohľadu by budúci rok mali mať najväčší rast pobaltské krajiny - Estónsko (3,2 percenta) a Litva (3,4 percenta). V Grécku by hospodárstvo budúci rok malo naopak poklesnúť o 2,8 percenta po tohtoročnom prepade o 5,5 percenta, v Portugalsku o tri percentá (tento rok -1,9 percenta).
Nemecko budúci rok čaká podľa komisie rast o 0,8 percent (tento rok 2,9 percenta), Francúzsko 0,6 percenta (tento rok 1,6 percenta), Taliansko 0,1 percenta (tento rok 0,5 percenta) a Britániu 0,6 percenta (tento rok 0,7 percenta).