Prognóza pre zadný palivový cyklus slovenských jadrových elektrární smeruje do vlády. Okrem iného má dať odpoveď na to, či o tridsať rokov budeme mať dostatok peňazí na vyradenie jadrových zariadení z prevádzky a bezpečné uloženie vyhoreného paliva a ďalšieho rádioaktívneho odpadu.
O akumuláciu zdrojov na zadný palivový cyklus sa od roku 1995 stará Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení. Na prvý pohľad vyzerá finančná prognóza hrozivo, lebo po roku 2038 sa pri súčasnom mechanizme fond vyčerpá, keďže prílev jeho zdrojov bude nižší ako výdavky. V tom čase by už totiž mala byť odstavená aj elektráreň V2 v Jaslovských Bohuniciach a do fondu budú plynúť peniaze už len z dvoch mochoveckých blokov.
SPOLOČNÉ ÚLOŽISKO ODPADOV
V prognóze, ktorú každé dva roky vypracúva ministerstvo hospodárstva, sa nepočíta s tým, že by sa do uvedeného obdobia sprevádzkovali ďalšie bloky, dokonca ani rozostavaný tretí a štvrtý blok v Mochovciach nie. I keď riaditeľ fondu Jozef Hrabina je presvedčený, že jadrové elektrárne sa budú stavať, medzinárodne uznaná metodika nedovoľuje kalkulovať so zariadeniami, ktorých budovanie sa ešte nezačalo.
"Hoci trvalé úložisko rádioaktívnych odpadov by sa malo vybudovať do štyridsiatich rokov od vychladenia vyhorených palivových článkov, existuje možnosť predĺžiť ich uloženie v medzisklade až na sto rokov. Navyše, stále nie je jasné, či sa vyplatí, aby si relatívne malá krajina, ako je Slovensko, budovala vlastné úložisko. Vo svete prevláda tendencia združovať náklady a budovať spoločné úložiská," tvrdí Hrabina.
AJ NEJADROVÁ ELEKTRINA
Do fondu platia Slovenské elektrárne ročne asi 2,6 miliardy korún. To síce zodpovedá kalkulácii vyplývajúcej z legislatívy, ale už druhý rok peniaze tečú inak. Neplatí sa v závislosti od produkcie elektriny v slovenských jadrových blokoch, ale z každej megawatthodiny spotrebovanej v SR sa vyberá zhruba 120 korún. Z exportovanej "jadrovej" elektriny sa neplatí. Peniaze od slovenských odberateľov sa elektrárňam vracajú v zložke ceny elektriny, v tzv. nákladoch systému. Dostávajú ich aj od Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, ktorá poplatky vyberá od distribučných spoločností a oprávnených odberateľov.
Regulačný úrad stanovil náklady systému na rok 2003 na 175 korún za megawatthodinu. V ňom sú zahrnuté aj náklady na krytie deficitu, ktorý vzniká elektrárňam vynúteným spaľovaním domáceho uhlia. Už po roku 2006 a 2008 sa v zmysle platného zákona príjem peňazí do fondu zníži, keďže sa odstavia bohunické bloky V1. Podľa Hrabinu aj preto by sa mal v zákone definovať nový mechanizmus platenia do fondu, ktorý by mal byť blízky terajšiemu systému. "Treba premietnuť do zákona dnešný stav. To by stabilizovalo príjmy fondu v dlhšom časovom horizonte a nevyvolalo by potrebu zvyšovať cenu elektriny," dodal.
TRI JADROVÉ FONDY
V českej elektrárenskej spoločnosti ČEZ si odkladajú na zadný palivový cyklus napríklad z jadrovej elektrárne Dukovany 17 percent zo všetkých prevádzkových nákladov vrátane odpisov. Minulý rok to bolo 1,7 miliardy korún, takže na vyrobenú megawatthodinu pripadá 123 českých korún. Polovica zdrojov ide na tzv. jadrový účet v správe štátu a polovica do dvoch fondov, ktoré zostávajú v aktívach ČEZ. Aký je podiel odvodov z nákladov slovenských atómových elektrární na zadný palivový cyklus, Slovenské elektrárne HN nedokázali poskytnúť.