Vyplynulo to z ankety ČTK medzi zástupcami strán. Za razantnejšie zmeny v dávkach sa vyslovila len mimoparlamentná Sloboda a solidarita (SaS). Podľa ekonomického analytika Radovana Ďuranu však dlžoby štátu rastú takým rýchlym tempom, že škrty sa v priebehu niekoľkých rokov nevyhnú ani oblasti sociálnych vecí.
Radikálne zlepšenie
V tomto roku by mala podľa schváleného rozpočtu verejná správa, do ktorej sa okrem ministerstiev či úradov započítava aj Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, mestá, obce a samosprávne kraje, hospodáriť s rekordným schodkom 3,7 miliardy eur. Znamená to, že štát si musí požičať na viac než desatinu výdavkov, ktoré si naplánoval. Výdavky Sociálnej poisťovne a ministerstva práce a sociálnych vecí tvoria približne tretinu z celého balíka verejných financií. Bez úverov nedokáže štát vykryť svoje náklady ani v nasledujúcich rokoch, pričom v dlhodobom horizonte ekonómovia očakávajú výrazný nárast výdavkov na dôchodky či zdravotníctvo.
Obmedzenia vo vyplácaní vianočných príspevkov, prídavkov na deti a štátnej podpore pri narodení, na ktoré smeruje ročne spolu asi 400 miliónov eur, by neviedli k radikálnejšiemu zlepšeniu hospodárenia štátu. V súčasnosti však podľa časti ekonómov prispievajú k neúčelnému míňaniu verejných zdrojov. Dostávajú ich totiž aj ľudia s vysokým príjmom.
Koálícia aj opozícia sú proti
Keďže sociálne dávky pomáhajú podľa skorších vyjadrení odborníkov stranám získavať voličov, politici na ne siahať odmietajú. "Smer-SD nebude nikdy súhlasiť so zrušením vianočných dôchodkov, príspevkov pri narodení detí alebo s výrazným obmedzením prídavkov na deti," zhrnula ČTK hovorkyňa najsilnejšej vládnej strany Katarína Kližanová Rýsová. "Pokiaľ ide o rušenie príspevku pri narodení dieťaťa alebo obmedzenie prídavkov na deti, tak ĽS-HZDS nesúhlasí s takýmto riešením," pridal sa predstaviteľ ďalšej vládnej strany - štátny tajomník ministerstva práce Peter Sika. Podobne reagoval aj štátny tajomník ministerstva financií za SNS František Palko.
Ani najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS nie je za obmedzenie sociálnych dávok. "K zrušeniu spomínaných dôchodkov, prídavkov a príspevkov nebude potrebné pristúpiť, ak sa na Slovensku zastaví rast korupcie, populizmu, podceňovanie ekonomických analýz pri strategických vládnych krokoch," zhrnul jej zástupca Eugen Jurzyca. Expert na sociálnu politiku v KDH, poslanec Július Brocka, by síce privítal zmenu terajšieho systému rozdeľovania niektorých dávok, ale k ich obmedzovaniu by pristúpil len v prípade, že by sa už nenašli iné zdroje šetrenia. Tretia opozičná strana - SMK na otázky ČTK nereagovala.
Sulík proti prúdu
Proti rušeniu prídavkov na deti či štátnych dávok pri narodení sa postavila aj mimoparlamentná strana Most-Híd, ktorá by sa podľa prieskumov verejnej mienky mohla prebojovať do Národnej rady. K zastaveniu vianočných príspevkov nezaujala jednoznačné stanovisko. "Vianočné dôchodky nie sú systémovým opatrením, preto strana Most-Híd bude navrhovať spravodlivé riešenie najnižších dôchodkov," uviedla hovorkyňa Nora Czuczorová. Stop pre vyplácanie takzvaných vianočných dôchodkov by podporila SaS, ktorá sa taktiež v prieskumoch verejnej mienky pohybuje na hranici zvoliteľnosti do parlamentu. "SaS považuje vianočné príspevky za nesystémové a podporila by ich zrušenie," zhrnul jej podpredseda Jozef Mihál. To isté podľa neho platí aj o príspevkoch pri narodení. SaS je však podľa neho proti zmenšovaniu balíka určeného na prídavky na deti, aj keď chudobnejší by mali mať podľa Mihála nárok na vyššiu dávku. V súčasnosti má podpora jednotnú výšku 21,99 eura mesačne.
"Ťažko sa dá očakávať od politikov, že budú robiť nepopulárne opatrenia bez toho, aby nemali na krku nôž," zhodnotil Ďurana z bratislavského mimovládneho inštitútu INESS. Pripomenul prípad Maďarska, ktoré pristúpilo ku škrtom v penziách či platoch vo verejnej správe až pod tlakom prudkého pádu ekonomiky a zúžení možností na získanie nových pôžičiek. Čím dlhšie však bude Slovensko podľa Ďuranu výrazné šetrenie odkladať, tým väčším ekonomickým problémom môže čeliť v budúcnosti. Škrty by sa podľa neho mali dotknúť okrem sociálnych vecí aj ďalších oblastí. "Deficit štátneho rozpočtu je tak vysoký, že jeho vyrovnanie vyžaduje koordinované a značné šetrenie vo všetkých skupinách výdavkov," dodal.