Dvadsaťdva rokov jedno IČO aj DIČ, zisk každý rok, priestory na bratislavských Zlatých pieskoch a dvesto ľudí v podniku, ktorý vyrástol na zelenej lúke krátko po revolúcii. Takto v skratke vyzerá veľkoobchod s potravinami Kon-Rad.
Spoliehal sa na sľuby vlády
Práve od rakúskeho grófa pána Taxisa, konateľa firmy Radlberger, pán Konštiak pochytil, ako to vo svete biznisu skutočne chodí, naučil ho, ako vyzerajú skutočné džentlmenské dohody. "Chcel som od neho kúpiť tovar a predávať ho u nás. Povedal mi, ak mám peniaze, to nebude problém," hovorí Konštiak.
Krátko po ich stretnutí si založil na Slovensku firmu. Išiel do banky a žiadal bankovú garanciu. "V roku 1990 sa nikto nevedel dostať k devízovým prostriedkom. Štát ich
prideľoval, no iba štátnym podnikom, nie súkromníkom," spomína na začiatky. Vymyslel preto ,konštrukciu`, že tovar z Rakúska kúpi v novembri a bankovou garanciou prekryje zostávajúce dva mesiace do nového roka. "Vláda totiž sľúbila, že od prvého januára 1991 bude takzvaná vnútorná konvertibilita a v určitom kurze, nikto nevedel v akom, sa budú dať vymeniť šilingy, doláre i marky za koruny. Veril som, že vláda to splní, ja si potom zamením peniaze za predaný tovar za šilingy a dodávateľovi zaplatím za kúpený tovar," dodáva.
Rozprávka? Nie, skutočnosť
Je to ako rozprávka, hovorí Konštiak. Banka mu dala garanciu na dva milióny šilingov pre zahraničného dodávateľa na základe zmlúv s odberateľom, kde bolo uvedené, že zaplatia do štrnástich dní, oni všetko skutočne zaplatili a banka v januári zaplatila dodávateľovi. Tým som získal kredit u výrobcu a už som nepotreboval bankovú garanciu . Skrátka, z dnešného pohľadu je to rozprávka s dobrým koncom.