Dlhová brzda je v parlamente. Pozrite sa, ako sa bude šetriť

Verejný dlh Slovenska by mal byť v nasledujúcich rokoch obmedzený na úrovni 60 percent hrubého domáceho produktu, do roku 2028 potom táto hranica klesne na 50 percent.

Od hranice 50 percent a neskôr 40 percent dlhu by mali nastúpiť sankcie, ktoré by sa stupňovali až po hlasovanie o dôvere vláde v parlamente. Obdobné obmedzenia sa majú týkať aj samospráv.

Vyplýva to z návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý dnes predložili do Národnej rady spoločne predstavitelia šiestich koaličných aj opozičných strán. Parlament bude o návrhu prvýkrát rokovať už na svojej najbližšej schôdzi, ktorá začína koncom novembra. Účinný by mal byť od marca 2012.

Vo chvíli, keď verejný dlh bude 10 percent pod horným limitom, musí minister financií napísať parlamentu list, vysvetliť v ňom nárast dlhu a navrhnúť riešenie tohto problému. Pri dlhu na úrovni 53 percent bude vláda povinná prijať balík opatrení, pričom sa členom kabinetu automaticky zmrazia platy.

Ešte tvrdšie sankcie začínajú pri hranici 55 percent HDP. V takejto situácii sa musia už v aktuálnom rozpočte viazať 3 percentá výdavkov a v rozpočte na ďalší rok sa výdavky nemôžu vôbec navýšiť. Na úrovni 57 percent je zákonom stanovená povinnosť vlády automaticky pripraviť vyrovnaný rozpočet. Po tom, ako nezaberú predchádzajúce sankcie a vláda predsa len dosiahne dlhový strop, musí kabinet požiadať parlament o vyslovenie dôvery.

Prvotné nastavenie limitu dlhu by malo platiť do roku 2017. Následne by mal postupne klesať každý rok o jeden percentuálny bod a nakoniec sa stabilizuje táto hranica na úrovni 50 percent HDP. Udeľovanie sankcií za zvyšovanie dlhu má mať aj tri výnimky, a to v čase silnej recesie, pri záchrane bánk a odstraňovaní následkov katastrof.

Na hospodárenie štátu má po novom dohliadať trojčlenná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, kvôli nezávislosti financovaná z rozpočtu Národnej banky Slovenska (NBS). Prvýkrát majú byť zvolení všetci jej členovia v parlamente ústavnou väčšinou, neskôr by bol takto volený len jej predseda. Funkčné obdobie by bolo sedemročné a iba jedno, bez možnosti znova kandidovať.

Fiškálna rada by každoročne pripravovala správu o dlhodobej udržateľnosti, priebežne monitorovala hospodárenie štátu a hodnotila by plnenie rozpočtových pravidiel. Takisto by mohla zverejňovať stanoviská k jednotlivým legislatívnym návrhom, a to sama aj na návrh niektorého z poslaneckých klubov.

Zo zákona tiež vyplýva, že štát nebude finančne zabezpečovať platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku. Ak celkový dlh samospráv dosiahne 60 percent ich bežných príjmov, budú povinné zaplatiť pokutu vo výške 5 percent z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a hranicou 60 percent skutočných bežných príjmov.