Cez projekty proti nezamestnanosti mladých sa zamestná asi 10 percent mladých ľudí bez práce. Sociálne podniky to nebudú.
Aké výsledky očakávate od projektov na zníženie nezamestnanosti mladých?
Zámer je pripraviť také projekty, ktoré zlacnia zamestnávanie mladých ľudí preto, lebo sme si vedomí, že mladí ľudia, ktorí nikdy nepracovali alebo len krátko po skončení školy, nemajú žiadne pracovné návyky. Chceme, aby dostali príležitosť tie pracovné skúsenosti získať. Tie projekty by mali byť nastavené tak, aby sme týchto ľudí udržali v práci minimálne jeden a pol roka. Keď sa projekty skončia, čo by malo byť niekedy o dva roky, tak už bude pozitívnejšia situácia na trhu práce a veľká časť týchto mladých ľudí, keďže budú mať pracovnú skúsenosť, sa dokáže potom zamestnať.
Koľko tak ubudne z tých 34 percent mladých ľudí bez práce?
Nebude to nezanedbateľné číslo, aj keď je pravdou, že vysoké číslo nezamestnaných mladých na Slovensku nie je možné vyriešiť jedným projektom. Vyžaduje si to koncepčný prístup . Na tieto projekty vyčleníme 70 miliónov eur a táto suma nám vytvára rámec, mimo ktorého sa nedá ísť. Očakávame, že vytvoríme asi 13-tisíc pracovných miest. To z celkového počtu mladých nezamestnaných je približne 10 či 11 percent.
Ako zabránite zneužívaniu eurofondov určených na tieto projekty?
Nebude existovať obligatórny, právny nárok na túto podporu. Bude sa individuálne schvaľovať na úradoch práce, ktoré najlepšie poznajú situáciu v regiónoch a budú musieť posudzovať aj ďalšie súvislosti pri schvaľovaní pomoci. Do toho projektu poskladáme rôzne postupy a pravidlá, ktorými sa budeme usilovať v maximálnej miere zabrániť zneužívaniu, napríklad takému, že tu niekto bude ad hoc zakladať firmy a prijímať ľudí len preto, aby využil štátnu podporu.
Aké?
Určite tam bude udržateľnosť pracovného miesta aj po vyčerpaní dotácie. Takisto úrady práce majú nástroje na to, aby vedeli zabrániť alebo vyhodnocovať, či daný zamestnávateľ nešpekuluje v tom zmysle, či narýchlo neprepustí starších zamestnancov a na ich pracovné miesta bude prijímať zamestnancov, na ktorých môže získať dotáciu.
Nezopakujú sa teda sociálne podniky z čias ministerky Tomanovej?
Toto, o čom hovoríme, v žiadnom prípade nebude nič, čo by sa dalo označiť za sociálne podnikanie a nebude to mať so sociálnymi podnikmi nič spoločné. Budeme existujúcim a vo veľkej miere aj súkromným zamestnávateľom prispievať na vykrytie časti mzdy vrátane odvodov pre týchto nezamestnaných.
Prichádza do úvahy aj obmedzenie absolventskej praxe?
Určité zmeny zasiahnu aj absolventskú prax. V každom prípade o nich budeme hovoriť s podnikateľmi. Určite chceme nejakou dotáciou, ktorá pomôže vykryť časť nákladov na cenu práce, podporovať, aby boli tí ľudia zamestnaní. Tie náklady musia byť rozdelené rovnomerne medzi štát a podnikateľa.
Aj pán minister pripustil návrat súbehu výpovednej lehoty a odstupného. Akú máte o tom predstavu?
Máme predstavu, že nárok na súbeh by mohol byť odstupňovaný podľa toho, koľko má zamestnanec odpracovaných rokov, prípadne koľko má odpracovaných v danom podniku.
Čiže ten, kto odpracoval vo firme jeden rok, nebude mať nárok na súbeh odstupného a výpovednej lehoty?
Keďže odstupné je istou formou odškodnenia zamestnanca za to, že zo strany zamestnávateľa dochádza k predčasnému ukončeniu zmluvného záväzku, tak si myslíme, že človek, ktorý pre tú firmu odpracoval viac rokov, by mal mať nárok na vyššie odškodnenie ako ten, kto bol vo firme krátko.
Nespôsobí opätovné zavedenie tohto súbehu neochotu prijímať nových zamestnancov?
Mohol by som sa odvolať na roky 2004 až 2008, keď vďaka globálnemu hospodárskemu rastu rástla prudko aj naša ekonomika a v čase, keď sa po nástupe prvej Ficovej vlády sprísnila ochrana zamestnancov v Zákonníku práce, žiadny zamestnávateľ neprepúšťal a až do prepuknutia krízy nám nezamestnanosť klesala. Je evidentné, že prijímanie alebo neprijímanie kľúčovým spôsobom súvisí s ekonomickou situáciou a nie s tým, aká je podoba Zákonníka práce.
Nemal by štát vytvárať také podmienky, aby bolo prijímanie zamestnancov čo najjednoduchšie?
Áno, veď my budeme tvoriť podmienky, aby vytváranie pracovných miest bolo čo najjednoduchšie.
To si neprotirečí s vrátením súbehu?
Určite nie. Ak je predstava, že vytváranie nových miest by malo byť najlacnejšie na úkor zamestnancov, tak to je cesta do otrokárskej spoločnosti. Nie je možné, aby znižovanie nákladov išlo vždy na úkor zamestnancov.