Euro v tomto týždni prelomilo dvojročné historické minimá a je už iba kúsok od toho, aby prelomilo psychologickú hranicu 1,20 dolára za euro. Aj napriek tomu, že oslabovanie meny vníma veľa ľudí ako negatívnu správu, europolitici veľmi bojovať proti oslabovaniu eura nebudú. Teda v prípade, ak kurz bude klesať rozumnou rýchlosťou.
Rubicon na dohľad
Prepad na dvojročné minimá spôsobujú problémy v eurozóne. Aj keď koniec týždňa priniesol isté uvoľnenie na trhoch a euro sa trochu spamätalo, klesaniu ešte nie je koniec. Analytici odhadujú pád spoločnej európskej meny pod 1,20 ešte v tomto roku. Hranica 1,20 dolára za euro je pritom dôležitý psychologický bod, ktorého prelomenie ešte viac zvýši tlak na prepad eura. Práve takéto hranice sú totiž veľakrát nastavované v stop loss systémoch ako miesto priznania strát a okamžitých predajov a chvíľu po prekročení tejto hranice bude euro pod pomerne veľkým tlakom.
Pritom ide skôr o psychologickú hranicu. Názory, že euro je oproti doláru dlhodobo nadhodnotené, sú medzi ekonómami skôr väčšinové a rozdiel je iba v tom, kam až by mohla európska mena padnúť. Väčšina názorov je stále v intervale od 1,10 do 1,20 dolára za euro, ale z času na čas sa nájdu aj ekonómovia, ktorí hovoria o tom, že neexistuje veľa dôvodov na to, aby bolo euro drahšie ako dolár.
Vítaná vzpruha
Aj keď štvrtkové posilňovanie sa dolára má na svedomí hlavne šéf Európskej centrálnej banky, išlo skôr o neželaný efekt jeho boja proti rastúcim úrokom na španielskych dlhopisoch. Oslabujúce sa euro totiž európskej ekonomike môže dať presne to, čo potrebuje. Zvýhodnenie, respektíve zlacnenie európskych výrobkov v zahraničí. „Vyšší vývoz môže pomôcť naštartovať výrobné odvetvia a postupne celú ekonomiku,“ hovorí riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss. „Slabšie euro zároveň znamená relatívne zlacnenie eurových aktív pre zahraničných investorov, čo by potenciálne mohlo prilákať rizikový kapitál späť do eurozóny a udržať ju pohromade,“ dodáva analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Slabé euro zároveň predraží dovoz, čo spôsobí inflačné tlaky. Hlavne drahšia ropa by mohla byť miernym problémom pri oživovaní ekonomiky. No inflácia dnes nie je pre Európsku centrálnu banku problém.
A pri súčasnom trende nebude proti oslabovaniu meny a rastúcim cenám protestovať ani Nemecko, ktoré je na infláciu tradične citlivé. Je politicky a aj ekonomicky prijateľnejšie, ak južanské ekonomiky stimuluje lacný kurz, ako keby im Nemci mali posielať peniaze cez európske stabilizačné mechanizmy.
Kedy príde k poklesu?
Otázka teda dnes je, kedy príde k ďalšiemu poklesu. Za súčasným prepadom eura sú dnes do značnej miery aj politické dôvody, najmä v súvislosti s budúcnosťou eurozóny. Odpoveď na predchádzajúcu otázku teda treba hľadať aj u politikov a v ich riešeniach krízy. „Ak sa Európska únia rýchlo odhodlá na zmeny a bude sa snažiť urobiť skutočnú reštrukturalizáciu seba aj svojho dlhu do konca roka, pokles eura príde v atmosfére hrozivej volatility v krátkodobom až strednodobom horizonte,“ tvrdí hlavný stratég menových trhov Saxo Bank John Hardy. A naopak, ak bude Európa dlho vytvárať neúčinné záchranné mechanizmy a tváriť sa, že vie nájsť recept na krízu bez veľkých zmien vo svojom fungovaní, dá sa skôr očakávať prepad kurzu v stredno- až dlhodobom horizonte.
Európske meny si polepšia
Naopak, oproti kurzu eura sa zrejme budú posilňovať meny tých európskych štátov, ktoré nemajú euro a ich ekonomika nie je taká citlivá na ekonomické cykly. Silnejšia tak bude napríklad nórska aj švédska koruna a ak sa nič výnimočné nestane, zle by na tom nemala byť ani česká koruna.