Viacerí európski odberatelia sa teraz obávajú, aby spor o poplatky za ropu medzi oboma štátmi nevyústil k úplnému prerušeniu dodávok cez Bielorusko smerom na Západ.
Podľa Alexandra Špilevského, šéfa bieloruskej colnej komisie, Rusko sa rozhodlo jednostranne a "protiprávne", keď zaviedlo plné poplatky za dodávky ropy.
Moskva totiž po opakovaných pokusoch dohodnúť sa s Minskom o výške poplatkov za export ropy, ktoré skončili bez úspechu, od 1. januára 2010 zaviedla pre susedný štát plné poplatky za väčšinu dodávok komodity.
Špilevskij ale tvrdí, že podľa predchádzajúcej dohody, ktorá vypršala koncom roka 2009, Moskva za export ropy do Bieloruska nemala ani po skončení platnosti tejto zmluvy požadovať poplatky v plnej výške.
Jadrom sporu je cena komodity. Rusko ešte v minulom roku dodalo Bielorusku zhruba 20 miliónov ton ropy za nižšiu cenu. Minsk totiž platil Moskve len 35,6 % z hodnoty vývozného cla, ktoré účtuje iným krajinám. Bieloruské rafinérie však pre potreby domáceho trhu spracovali asi štvrtinu z nej a zvyšok vyviezli na zahraničné trhy.
Rusko je preto ochotné dodať tento rok Bielorusku 6 miliónov ton ropy ročne bez cla pre potreby domáceho trhu a za zvyšných približne 14,5 milióna ton komodity chce platby v plnom rozsahu.
Ak by spor spôsobil zastavenie dodávok do Európy, najviac postihnutými krajinami by boli Poľsko a Nemecko. Nemci minulý rok doviezli cez bieloruskú vetvu ropovodu Družba zhruba 15 % celkovej ročnej spotreby ropy v krajine.
Informovala o tom agentúra Reuters.