Počet sporiteľov, ktorí vystúpili, ho neprekvapuje. Podľa neho by malo vystúpiť 400-tisíc ľudí, ktorí nemajú príjmy.
Z druhého piliera vystúpilo o vyše 20-tisíc sporiteľov viac, ako bol pôvodný predpoklad. Ste s konečným číslom spokojný?
Počet ma neprekvapuje. Viete, čo je však dôležitejšie? Prvé analýzy ukazujú, že minimálne 80 percent tých, ktorí vystúpili, sú poistenci s vymeriavacím základom nižším ako priemerná mzda. Teda tí, u ktorých je sporenie rizikové. No malo ich vystúpiť viac. Približne 400-tisíc sporiteľov je totiž bez vymeriavacieho základu. Reálne na tom prerábajú. To je výsledok tvrdej kampane na získanie ľudí pri zavádzaní druhého piliera, bez ohľadu na to, aby sa im reálne povedalo, čo im sporenie v druhom pilieri dá.
Je to už tretie otvorenie piliera, no v porovnaní s celkovým počtom sporiteľov z neho nakoniec vystúpilo málo ľudí. Prečo ľudia na vašu snahu nereagujú?
Otázkou je, do akej miery sa ku každému sporiteľovi informácia vôbec dostane. Ľudia sa v drvivej väčšine ani nezaujímajú o zhodnotenie príspevkov v druhom pilieri, nepoznajú výnosnosť fondov. Je to slovenská nátura, že veci nesledujeme, až kým sa nás to bezprostredne netýka. Môže však prejsť veľa rokov, možno desaťročí, a to už môže byť neskoro.
Vaše zmeny výrazne oslabili druhý pilier. Viete garantovať, že počas tejto vlády už neurobíte žiadne zásahy do tohto systému?
Oslabili sme druhý pilier, ale predsa v záujme stability a udržateľnosti celého dôchodkového systému. V budúcom období by nebolo dobré otvárať ho príliš často alebo vôbec ho otvárať, ale majú to teraz v rukách aj samotné DSS-ky, ktorých úlohou je zhodnocovať. Sme pripravení hovoriť o ústavnom zákone, ktorý by garantoval niektoré veci, ktoré v zákone už momentálne sú. Na budúci týždeň sa máme stretnúť s predsedami poslaneckých klubov. Pripravili sme pre nich šesť bodov.
Aké sú to body?
Nebudem úplne konkrétny, ale prvé dva sa týkajú druhého piliera. Venujeme sa otázke postupného zvyšovania zo štyroch až na šesť percent. Čím to je podmienené a za akých okolností sme ochotní reflektovať na vývoj ekonomiky a opätovne zvýšiť percentuálny podiel.
Hovoríme o modeli zvyšovania, ktorí ste už predstavili?
Je to model, ktorý bude závisieť od vývoja ekonomiky. Ďalší bod hovorí o tom, že nechceme znižovať podiel pod štyri percentá. Ďalšie dva sa týkajú prvého piliera. A toho, akým spôsobom sa bude zvyšovať dôchodkový vek. Potvrdzujeme bod strednej dĺžky života tak, aby už bola nemenná. Chceme tiež garantovať nedotknuteľnosť vlastníckych práv nasporených úspor a dohodnúť sa na definovaní trvania dôchodkového poistenia. Zo súčasných 15 rokov navrhujeme 20 rokov.
Ako by mala vyzerať nedotknuteľnosť vlastníckych práv?
Hovoríme o dôchodkovom sporení ako o takom. Dôchodok z prvého a druhého piliera sa zratúva, nedá sa oddeliť. Ak si niekto nasporí v druhom pilieri, musí mať úspory podľa zákona garantované vrátane možnosti dedenia, samozrejme počas sporenia. Aj toto je krok v ústrety poistencom a jasná pozícia, že to myslíme vážne.
A ako chcete garantovať nedotknuteľnosť vlastníckych práv v prvom pilieri?
Ústavný zákon musí garantovať filozofiu, súčasťou musí byť aj istota v prvom pilieri. Tento bod je však veľavravný. Ak si niekto pravidelne odvádza poistené na dôchodok, štát mu na to nesmie siahnuť. Garancia je aj v tom, že štát zodpovedá za hospodárenie Sociálnej poisťovne. To je dvojitý význam voči poistencovi aj voči Sociálnej poisťovni, prípadne v druhom pilieri voči správcovskej spoločnosti.
V opozícii však na ústavnosť zákona nepanuje jednotný názor. Viete garantovať, že druhý pilier sa počas tejto vlády už meniť nebude?
To nie je len o tejto vláde, práve preto ponúkame prijatie ústavného zákona. To je garancia. Preto aj trváme na tom, aby sa na ňom podieľali všetky opozičné strany. Náš cieľ nie je nájsť sedem poslancov, aby sme mali ústavnú väčšinu, ale nájsť podporu naprieč politickým spektrom.
Keď opozícia návrh nepodporí, viete stabilitu garantovať vy?
My chceme, aby sa podeň podpísali všetky strany parlamentu.
A ak sa to nepodarí?
V tom prípade nebude prijatý ústavný zákon a bude platiť terajší stav, ktorý je daný novelou zákona. Tam je potom naša garancia prirodzene ohraničená funkčným obdobím.
Pri zmenách v druhom pilieri ste navrhli aj možnosť pripoistiť sa dvoma percentami z čistej mzdy. Doteraz ju využilo len päť percent sporiteľov. Nie je to fiasko?
Nemyslím si. Je predčasné hodnotiť teraz, koľko ľudí možnosť využije. Viacerí čakajú na to, ako bude nastavený tretí pilier. Je to teda úplne pochopiteľné. Úspešnosť pripoistenia sa bude dať zhodnotiť najskôr o rok, keď bude účinná aj novela tretieho piliera, čiže doplnkového poistenia.
Vystúpili vaše deti z druhého piliera?
Sú vo veku 29 a 30 rokov a obaja zarábajú nad tisíc eur. Toto je kategória ľudí, pre ktorých je druhý pilier výhodný. S oboma som sa porozprával. Rozhodli sa ostať a ja som to akceptoval.
Odporučili ste im, aby sa pripoistili?
Pokiaľ viem, nie sú pripoistení. Ale podobne ako ostatní, predpokladám, že čakajú na to, ako bude nastavený tretí pilier. Rozhodne im budem pripoistenie odporúčať, buď v druhom, alebo v treťom pilieri.
Pri prvom pilieri ste zmenili spôsob valorizácie a vek odchodu do dôchodku. Bude to stačiť na jeho udržateľnosť?
Nedá sa povedať iba áno alebo nie. V zmenách, ktoré sme urobili, je zakotvená demografická krivka. Aj ďalšie zmeny, ako napríklad zodvodnenie dohodárov alebo živnostníkov, s tým súvisia. Je dnes otázne, do akej miery naše opatrenia spĺňajú podmienky garancie trvalého udržania dôchodkového zabezpečenia povedzme v horizonte 50 rokov. To závisí aj od toho, ako sa bude prejavovať prorodinná politika a ako sa bude zlepšovať demografická krivka.
Máte už predstavu, aká bude výška minimálneho dôchodku?
Mám jasnú predstavu, o čom by to malo byť. Musí byť taký, aby dal ľuďom na Slovensku reálnu predstavu, či sa im oplatí alebo neoplatí pracovať. Chceme ho nastaviť tak, aby bol jasný rozdiel medzi tými, ktorí celý čas pracovali a odvádzali odvody, a tými, ktorí nepracovali a poberali sociálne výhody.
Máte už konkrétne čísla?
Dalo by sa hovoriť o číslach, ale tie musia byť zdôvodnením obsahu. Ten musí byť nastavený tak, aby zvýhodnil tých, čo odvádzajú a pracujú.
O dva roky budú prvé dôchodky z druhého piliera. Ako bude vyzerať ich výpočet?
Vytvorili sme odborný tím, ktorý sa tým zaoberá. Bol by som rád, ak by anuitná novela bola rok pred prvými dôchodkami už hotová, aby mali ľudia dostatok času a vedeli sa rozhodnúť. Máme rôzne predstavy, alternatívy. Napríklad, kto by mal dôchodok vyplácať, či to bude programový výber alebo doživotný dôchodok. Dôležitý je aj vzorec na ich výpočet, ale tiež valorizácia. Alebo čo s ľuďmi, ktorí majú nasporenú veľmi malú sumu. No ešte máme relatívne dosť veľa času.
Približne rok, to je krátky čas. Dohodli ste sa teda už na niečom konkrétnom?
Nie. Snažil som sa naznačiť, kde sa odborný tím pohybuje, a aké sú varianty, to je možné zverejniť.
Kedy teda budeme vedieť nejaké podrobnosti?
Ak dospejú k rozhodnutiam, budú informovať verejnosti o záveroch aj priebežne.
K akému riešeniu vyplácania dôchodkov sa prikláňate vy?
Otázku v tejto fáze považujem za otvorenú. Existujú názory za aj proti. Aj v tomto prípade sa budeme rozhodovať na základe odborného názoru pracovnej skupiny, cieľom však musí aj tu byť výhodnosť pre samotného sporiteľa
Nezamestnanosť je na historických maximách, necítite za to osobnú zodpovednosť?
Ja by som radšej vravel o postavení a zodpovednosti ministerstva práce nie v kontexte vývoja nezamestnanosti, ale pri otázkach politiky zamestnanosti.
Ale ja hovorím o vašej osobnej zodpovednosti.
Ak myslíte na Zákonník práce, je to moje dielo a nesiem zaň zodpovednosť. Tvrdil som, tvrdím a budem tvrdiť aj naďalej, že hlavný vplyv na nezamestnanosť má vývoj ekonomiky. Jednoznačne necítim v tomto kontexte osobný podiel zodpovednosti. Otázku nezamestnanosti ovplyvňuje ekonomika jednotlivej firmy, to, do akej miery má schopnosť predať výrobok, službu.
Za čo teda cítite zodpovednosť?
Za čo som ochotný brať zodpovednosť, je otázka politiky zamestnanosti. Asi nedokážeme zabrániť tomu, že vo firmách, kde majú problémy, dôjde k prepúšťaniu, ale našou úlohou je pomáhať vytváraniu nových pracovných miest a podmienkam na to, aby sa zapĺňali priemyselné parky novými investormi.
Pomáha aj zníženie výšky príspevku pre začínajúcich podnikateľov na tvorbu pracovných miest?
Celkový objem prostriedkov na príspevok sa v podstate nemení. My sme len urobili istú diferenciáciu. Ak je na východe krajiny vyššia nezamestnanosť, musí sa to odzrkadliť aj v motivačných faktoroch. Týmto zároveň riešime aj vyrovnávanie regionálnych rozdielov.
Celkový objem je rovnaký, ale príspevok pre jedného podnikateľa sa znížil.
Áno, ale ak hovoríme o zákonnej úprave. No výšku príspevkov upravovali doteraz konkrétne vykonávacie predpisy smerom dole, my maximálne výšky zakotvujeme priamo v zákone. V skutočnosti sa tak zníži príspevok len v regióne s nezamestnanosťou pod celkovým priemerom. V regiónoch s nadpriemerom bude naopak rovnaká alebo vyššia vyššia.
Nebolo by lepšie dať menšiemu počtu podnikateľov viac peňazí, aby mali väčšiu šancu reálne začať a aj udržať podnikanie?
Keď začínajú dvaja, majú podnikateľské plány a zámery, dá sa definovať ktorý je schopnejší, ktorý má väčšiu šancu sa presadiť? Je to veľmi ťažké. Je to o schopnosti a dobrom čítaní trhu. Preto sme šli skôr filozofiou dať šancu, nazvime to, obidvom a zhodnotiť ich po istom čase.
Ak teda dostanú príspevok všetci, ktorí o neho požiadajú, načo tvoríte lokálne komisie?
Máme ambíciu priblížiť sa ľuďom. Akokoľvek chceme spochybňovať jedenásť členov komisií, neviem si predstaviť, kto by mohol byť objektívnejší ako nominanti zamestnávateľov, odborov, samospráv krajov, ale aj miest a obcí. Kto môže lepšie zhodnotiť, či má podnikateľ schopnosť pôsobiť na regionálnom trhu práce, ako ľudia, ktorí tam žijú a majú určitý vplyv. Pri tomto príspevku bola však aj doteraz fakultatícnosť, teraz bude namiesto úradníka rozhodovať komisia, čo je určite transparentnejšie.
Ale tým im dávate priestor na korupciu.
Čím viac ľudí má do výberu šancu hovoriť, tým by tie rozhodnutia mali byť objektívnejšie. Tým, že žijú v danom regióne a poznajú sa, budú môcť už v zárodku upozorniť na špekulatívny zámer. Ak však život prinesie potrebu, nebudem mať problém ani po roku zákon opätovne otvoriť. Práve služby zamestnanosti by nemali byť nemenným status quo, ale mali by reflektovať aktuálnu situáciu pracovného trhu.
Pred viac ako dvoma mesiacmi ste rozbehli projekty zamestnanosti mladých. Aký je o nich záujem?
O prvú časť podnikateľských projektov je relatívne dobrý záujem. Minimálne by sme mohli hovoriť o tisíckach žiadostí, ktoré boli z úradov práce vyzdvihnuté. Menší záujem je o špecifickú aktivitu dopravcov a tiež zo strany samospráv, čiže starostov a primátorov. To do istej miery dávam za vinu sezónnosti a prijímaniu nových rozpočtov. Objektívnejšie bude vrátiť sa k tomu o pár mesiacov.
To, že ste z projektu nakoniec vyhodili možnosť preplácania vodičských preukazov, bola pri autodopravcoch chyba. Nevrátite ju?
Pôvodné, ale aj konečné riešenie tejto aktivity vychádzalo z požiadaviek samotných autodopravcov. Nakoniec sme im vyšli v ústrety takým nastavením, ktoré opäť prepláca samotné mzdové náklady. Pôvodné úvahy by okrem iného sprevádzala vysoká administratívna náročnosť. Počkajme teda aspoň do leta, v prípade nenaplnenia záujmu sa však nič nedeje, projekt máme nastavený tak, že prostriedky sa môžu presunúť do úspešnejších aktivít.
Minulý týždeň ste vypísali tender k národným projektom na reklamné perá či pršiplášte. Nie je takýto druh propagácie plytvaním peňazí?
Rád by som tie peniaze použil na vytvorenie nových miest, ale nemôžem. Nedovoľujú mi to pravidlá odsúhlasené Bruselom. Sumu musíme využiť na publicitu. Zainteresovali sme do toho chránené dielne. Iba tie môžu ísť do súťaže. To je všetko, čo môžeme urobiť, alebo dať pokyn, že to nebudem realizovať. Tým však nič nedosiahneme, pretože peniaze budeme musieť vrátiť Bruselu.
Nebolo by však efektívnejšie investovať do inzercie či reklamy?
Je ťažké nájsť spôsob a formu. Projekty realizujú jednotlivé úrady práce, spolu je to v rámci spoločného obstarávania na päť národných projektov a na niekoľko rokov na prvý pohľad pomerne veľký balík peňazí. Ale keď to rozdelíme na každý úrad jednotlivo, ide o sumu asi 2 500 eur. To už je úplne iné číslo. Navyše tu dokopy ide o široké spektrum cieľových skupín, ktoré ťažko zasiahnete jedným nástrojom komunikácie.
Aj keby vychádzalo desať eur na jeden úrad, nebolo by efektívnejšie využiť tie peniaze na iný druh propagácie?
To nie je rozhodnutie ministra, ale manažéra, ktorý projekt riadi, aby zhodnotil a posúdil, čo je alebo nie je lepšie. Ak si napríklad podnikateľ príde prevziať prihlášku na projekty zamestnanosti mladých a v rámci toho dostane pero, je to zlé? Áno, na zváženie je, či je dôležité nechávať percento na propagačné predmety, ale aj takáto propagácia má význam. Nikto nehovorí, že súčasťou nebudú aj konkrétne cielené spoty či inzercia. Najvhodnejšia je zrejme kombinácia nástrojov.
Kto je Ján Richter
Pochádza zo Zlatých Moraviec. Vyštudoval strednú priemyselnú školu strojnícku. Začal podnikať, riadiť združenie podnikateľov v Mojmírovciach a viesť obchodnú spoločnosť. V roku 1998 sa stal ústredným tajomníkom Strany demokratickej ľavice. Neskôr si vzdelanie rozšíril o Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V roku 2006 sa stal poslancom parlamentu za stranu Smer-SD. Bol overovateľom v Osobitnom kontrolnom výbore na kontrolu SIS v NR SR a pôsobil aj v kontrolnom výbore pre Vojenské obranné spravodajstvo (VOS). V roku 2012 sa stal ministrom práce.