V predchádzajúcich týždňoch sa na trhoch objavovali názory, že dlhová kríza a strata dôvery investorov dorazila aj do Berlína. Išlo o reakciu v súvislosti so slabou emisiou 10-ročných dlhopisov, kde dopyt dosiahol len 60 percent ponuky. Nebola to síce pozitívna správa, keď tzv. bid to cover (pomer dopytu k ponuke) bol najmenší od zavedenia eura v Nemecku, ale prepadať panike o strate kredibility nemeckej vlády tiež nemá zmysel.
Z predchádzajúcich ôsmich aukcií musela Bundesbanka na sekundárnom trhu podporiť až šesť, to si však médiá takmer nevšimli. Navyše tohtotýždňová aukcia päťročných dlhopisov prebehla opäť za solídneho záujmu investorov. Relatívnu atraktivitu bundov budú zvyšovať pomalé a nedostatočné kroky európskych politikov na riešenie problémov v kombinácii s pravdepodobnou recesiou a rastom obáv o španielsku či taliansku fiškálnu pozíciu a s tým súvisiacim napätím na medzibankovom trhu. Banky si bez kvalitného kolaterálu medzi sebou takmer nepožičiavajú. Preto nemecké či holandské štátne pokladničné poukážky dosahujú dokonca záporný výnos.
Okruh bezpečných investičných prístavov v neistých časoch bude skôr klesať, z čoho by nemecké cenné papiere mohli ťažiť. A ani prípadná strata „AAA“ ratingu EÚ by im nemala prekážať. Práve naopak, ich výnosy by sa mohli ešte znížiť v reakcii na ústup od rizika, podobne ako tomu bolo v prípade zníženiu kreditnej známky USA. Najmä, keď Európska centrálna banka nebude ochotná porušiť svoj mandát a nezachráni natlačením peňazí Taliansko či ďalšie krajiny. Pritom Čína alebo Brazília ukazujú už teraz rezervovaný postoj voči pomoci eurozóne a MMF len s námahou, ak vôbec, získa dostatok zdrojov na záchranu periférie Európy.
V takomto napätom prostredí bude riziko zániku eura či odchodu Nemecka z menovej únie rásť. Stávky na prípadný návrat k pravdepodobne silnejšej marke budú len ďalšou podporou pre cenné papiere nemeckej vlády. Berlín by si totiž nemohol dovoliť nechať svoj dlh v eure. Inak by mu hrozilo úplné zrútenie finančného systému v dôsledku eurových dlhopisov v bilanciách bánk, ktorých hodnota by výrazne klesla.
To však neznamená, že nemecké dlhopisy sú úplne bezrizikové, aj keď sú v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny vnímané ako najbezpečnejšie. Jedným z dôvodov, prečo ich novembrová aukcia nebola úspešná, mohol byť prinízky výnos pod dvoma percentami vzhľadom k nemeckému dlhu vyše 80 percent HDP a inflácii dosahujúcej približne tri percentá. Existujú dve výrazné riziká držania nemeckých dlhopisov pri aktuálnych cenách. Prvým je pravdepodobnosť, že, ECB nakoniec predsa podľahne politickým tlakom a „vytlačí peniaze“ pre krajiny so slabou fiškálnou pozíciou so súčasnou akceptáciou vyššej inflácie. Druhým je možnosť, že Nemci cez ďalšie záchranné mechanizmy de facto transfermi pomôžu juhu eurozóny, a tým podkopú vlastné verejné financie.
Celkovo však nemecké vládne dlhové aktíva sú tie najlepšie z eurozóny. Ak by sa stratila dôvera aj v ne, euro sa stane krátkou a neúspešnou históriou.
Stanislav Pánis
J&T Banka