Skupina J&T zníži podiel v EPH. Zato však preberá majoritu v slovenskej Poštovej banke, s ktorou chce expandovať aj na slovenský trh. Šiestu najväčšiu banku na slovenskom a trojku v segmente spotrebiteľských úverov doteraz ovládal Istrokapitál Mária Hoffmanna, kamaráta a obchodného partnera majiteľov J&T – Patrika Tkáča a Ivana Jakaboviča.
Vaša J&T Banka sa tradične orientovala na privátne bankovníctvo. Kupujete Poštovú banku preto, že chcete prejsť k retailovým službám pre masovú klientelu, alebo ide o pomoc kamarátov Hoffmannovi?
My si so skupinou Istrokapitál pomáhame dlhodobo. Zvažovali sme už nejaký čas, ako ďalej. A keď sme konečne dospeli k nejakému záveru, vystúpila do popredia téma gréckych dlhopisov. Vyrovnať sa s tým musí hlavne Mário. Ale nemyslím si – podľa toho, ako ho dvadsať rokov poznám – že jeho motivácia na predaj podielu v banke je v nedostatku peňazí. Nie je obvyklé, aby tak veľkú banku ako „Poštovka“ vlastnil jeden človek. Pri našom vstupe do banky ide o to, že koncentrácia vytvorí vyššiu hodnotu na oboch stranách. Poštová banka môže získať väčšie krídla. Počítame s tým, že by mala rásť, napríklad akvizíciami, mala by sa rozširovať na nové trhy vrátane Českej republiky.
V Poštovej banke ovládate od minulej jesene 9,9 percenta. Plánovali ste už vtedy prevzatie majority?
Počítali sme, že ten proces bude mať ďalší vývoj. Mário sa mohol pripraviť aj na horšie scenáre, my sme ho podopreli zálohovými platbami, ktoré mu pomohli riešiť situáciu.
Bola to veľká chyba z Hoffmannovej strany, investovať do gréckych dlhopisov?
Z dnešného pohľadu to bola chyba, angažovanosť v tých dlhopisoch bola na jednu banku príliš veľká. Ale dnes sme všetci múdri, nie som si istý, že by som sa v tom čase na jeho mieste nesprával rovnako.
Váš podiel v Poštovej banke má po dokončení transakcie predstavovať 75 až 80 percent. Koľko vás to bude stáť?
Konečná cena je naviazaná na ďalšie faktory, predovšetkým budúce hospodárenie. Poštová banka má vlastný kapitál plus mínus 220 miliónov eur, naša cena je teda vyše 220 miliónov eur – o koľko, to závisí od výsledkov. Podľa nás banka má na to, aby generovala viac ako 100 miliónov eur hrubého zisku ročne. Pri takomto výsledku môže byť jej hodnota až okolo miliardy eur, ale k tomu máme veľa podmienok, ktoré sa budú postupne napĺňať.
Zostane Mário Hoffmann vo vedení banky?
Mário urobil s Poštovou bankou neuveriteľný kus práce, je zžitý s jej štruktúrou. Na nás bude regulácia, hlavne riadenia rizík. Mário bude minimálne z postu šéfa dozornej rady riadiť obchodnú stratégiu a rozvoj, za tým účelom si necháva minimálne 10,1-percentuálny podiel.
Budete v Česku budovať pobočkovú sieť?
Stavať banku takpovediac na greenfield si neviem veľmi predstaviť. Uvažujeme o projektových možnostiach. Napríklad keď sme sa vlani angažovali v Sazke, uvažovali sme aj o využití jej terminálov na retailové služby. Mali sme dokonca uzavretú predbežnú zmluvu, snažili sme sa prepojiť Poštovú banku so Sazkou. Nevyšlo to, Sazka skrachovala, má dnes iných vlastníkov, ten projekt je mŕtvy. Ale ukazuje spôsob, akým uvažujeme. Je to pravdepodobnejší ako štandardný postup – veľká reklamná kampaň a budovanie množstva pobočiek. Príležitostí je na trhu veľa – každú chvíľu sa tu niečo deje, môžeme niekoho kúpiť, s niekým splynúť...
Poďme k zmenám, ktorými prešla v posledných dvoch rokoch skupina J&T. Postupne z nej vyčleňujete nebankové aktivity do holdingov, v ktorých si nechávate len menšinový podiel. Ako prvý sa od J&T oddelil Energetický a priemyselný holding EPH, v ktorom je vaším partnerom PPF Petra Kellnera. V EPH je však poznať pohyb – nedávno sa z neho oddelila časť firiem do novej spoločnosti EP Industry, v ktorej PPF už podiel nemá. Prečo? Kellner priemyslu neverí?
PPF má strategickejší záujem o energetiku, takže sme pokojným spôsobom dospeli k oddeleniu neenergetických aktív. Dohodli sme sa s Danom Křetínským, že jeho angažovanosť by mala byť väčšia než v EPH, takže v EP Industry dnes má 60-percentný podiel, zvyšných 40 percent drží private equity štruktúry a fondy J&T. Keď sme to riešili, tak sme sa rovno dohodli aj na Sparte. Aby mal Dan vyššiu angažovanosť na jej stratách, prevzal 40 percent futbalovej Sparty.
V EPH sa chystá zmena majetkovej štruktúry. Prečo sa nezúčastňujete na zvýšení kapitálu rovnakou mierou ako PPF?
Vzhľadom na našu veľkosť by dorovnávanie investície PPF znamenalo obmedzovať našu skupinu v iných oblastiach a my sme vždy stavali na diverzifikáciu do viacerých odborov. Preto sme sa s PPF dohodli, že sa na kapitálovom posilnení zúčastníme čiastočne a máme právo v budúcnosti našu účasť dorovnať. Predpokladáme, že rastúca výkonnosť EPH nám prinesie postupne peniaze na zvýšenie kapitálu. Keby sa to náhodou nestalo, tak je druhá možnosť, že zvýšenie my aj Dan dorovnáme z vlastných peňazí. A tretia možnosť – pre nás kritická, ktorú by sme nechceli – je, že PPF jej zhruba polovičný podiel zostane. V takom prípade by to však bolo takmer bez akejkoľvek zmeny v ovládaní holdingu. Čiže sila nášho postavenia sa nezmení. Predpokladáme, že by sa PPF nechcelo dlhodobo zostávať v pozícii, kedy by mala v EPH 50 percent, my s Danom menej, ale nezodpovedali by tomu hlasovacie práva. Pre takýto prípad už dnes máme predbežne predrokované, ako by sme postupovali, keby sme sa mali rozísť. Ide o to, aby v takomto prípade neostal nikto s pocitom, že je v nevýhode.
Čo bude ďalej s EP Industry? Do tejto skupiny, v ktorej PPF nechce mať účasť, odišiel výrobca autobusov SOR Libchavy, niekoľko elektromontážnych spoločností a smeruje sem slovenský SES Tlmače. J&T tu ovláda 60 percent, Daniel Křetínský má zvyšok. Tu sa už majetkové pomery meniť nebudú?
Neplánujeme zmeny. Počítame len s tým, že sa do EPI začlení podnik SES Tlmače, ktorého situácia je veľmi špecifická. Má problémy, je to jediný priemyselný podnik, ktorý nebol vložený pred dvoma rokmi do vznikajúceho EPH a ktorý dodnes zostáva pod kontrolou J&T. Predpokladám, že SES bude nejakým spôsobom súvisieť s EP Industry. Rad problémov tejto firmy je zdedených, veríme, že sa situácia stabilizuje a SES bude v poriadku.
Ako sa darí ostatným holdingom a skupinám, vyčleneným počas ostatných dvoch rokov z konsolidovanej skupiny okolo J&T Banky? Napríklad realitám?
Na začiatku krízy sa zdalo, že reality už nikdy nebudú nič znamenať. Ale jednotlivé projekty realitného holdingu idú slušne dopredu, len treba oveľa presnejšie plánovať, nedá sa stavať naslepo. Skupina real estate rokuje teraz asi o štyroch projektoch, na väčšinu už má nájomcu. V Prahe spustíme zrejme jeden väčší projekt, v Bratislave asi tri. Už sme predstavili pekný nový projekt bratislavského administratívneho centra Zuckermandel, ale asi najpodstatnejší zámer v Bratislave je Panorama City, dve veže 125 metrov vysoké, kde budú aj byty. Myslím si, že budúcu jar začneme so stavbou nového naozaj veľkého hotela Helios v Tatrách na Štrbskom Plese. Máme už partnerov, ochotných ísť s nami do tohto projektu, my chceme vystupovať hlavne ako finančný partner.
Čo mediálny biznis, ktorý ste vyčlenili do Joj Media Holdingu?
JOJ holdingu pomáhame s financovaním akvizícií. Nedávno kúpili českú spoločnosť BigBoard (česká dvojka v oblasti vonkajšej reklamy), ktorý krátko pred tým ovládol firmu News Outdoor (slovenskú BigBoard Joj Holding kontroloval už skôr). Teraz má Joj Holding záujem o ďalšie akvizície na mediálnom trhu, dúfame, že sa dostane k nejakému významnému nákupu, v takom prípade by v budúcnosti mohol pomýšľať aj na burzu. Dúfame, že sa niečo urodí okolo televízie, skúšame rokovať s Ivanom Zachem o kúpe TV Prima. Ale zatiaľ bez výsledku, on asi o predaji zatiaľ nepremýšľa. Uvidíme – nie sú len televízie, je tiež internet, tlačoviny... Myslím si, že Joj Holding v tejto oblasti rast dokáže. Čo sa týka ďalšieho biznisu, sme pyšní, že sa nám podarilo postaviť oceliareň (najväčšia slovenská priemyselná investícia minulého roka, projekt za 240 miliónov eur, investorom je Slovakia Steel Mills kontrolovaná slovenským podnikateľom Branislavom Prieložným – pozn. red.). Oceliareň už je pred dokončením, chystá sa spustenie výroby.
Ako sa darí holdingu Tatry Mountain Resorts?
Robí nám veľkú radosť, ako jeho manažment plánuje investície. My to v Tatrách poctivo kontrolujeme, trávime tam veľa času. Zatiaľ tam ide ročne 40 miliónov eur do investícií a tie prinášajú presne to, čo od nich očakávame. Sme zhruba za polovičkou investičného cyklu, vlani TMR ovládlo najväčší vodný svet v strednej Európe, Tatralandiu, ale inak sa investuje hlavne do lanoviek. Najpodstatnejšou investíciou tohto roku je prepojenie zjazdoviek na severnej a južnej strane Chopku v Nízkych Tatrách, stavia sa tam obrovská lanovka, ktorá odolá vetru. Areál bude schopný konkurovať neľadovcovým alpským strediskám. Radi by sme, keby TMR kúpilo nejaké strediska v poľských horách alebo v Krkonošiach, ale zatiaľ sa to nedarí. Poliaci sú pri predaji týchto aktív patrioti, v Česku sme sa zaujímali o zjazdovky ČSTV, ale tie zatiaľ asi nebudú tiež na predaj. Sme v TMR pätinoví akcionári, zvyšok si kúpili naši klienti a obchodní partneri.
Aký bude podľa vás ďalší vývoj investičného trhu?
To keby som vedel! My však pri investíciách do akcií neuvažujeme ani tak o možnom budúcom pohybe trhu, ako o hodnote tej firmy ako takej. Kríza sa raz skončí. A navyše nesie investičné príležitosti, o ktorých sa nám predtým ani nesnívalo. Napríklad EPH sa postavilo vlastne práve na kríze. Nebyť kúpa baní Mibrag alebo Opatovíc, nebol by holding zďaleka taký hráč, ako je dnes. V tom je náš optimizmus. Že v kríze padá tabu. Skôr bolo samozrejmé, že sa napríklad nedá podnikať v Nemecku, alebo že nemôžeme obchodovať s najväčšími konglomerátmi. EPH má dnes v Nemecku bane, uvažuje tam o stavbe elektrárne a má príležitosť kúpiť od gigantov E. ON a GdF slovenské SPP. Aj v kríze ide svet dopredu. A krízy sú potrebné na to, aby bol svet v pohybe.
Zuzana Kubátová, Hospodářské noviny