Keď sa na jar a v lete 2010 formoval dočasný euroval (EFSF), len málo ľudí počítalo s tým, že peniaze doň vložené sa budú aj reálne používať. Grécko bolo zachraňované pôžičkou priamo od jednotlivých štátov eurozóny a MMF a Írsko aj Portugalsko sa stále tvárili, že problémy zvládnu vlastnými silami, hlavne ak sa upokojí tlak na finančných trhoch a začnú klesať výnosy na ich štátnych dlhopisoch.
Pekný bluf
V tejto atmosfére vzniká nápad vytvoriť spoločný fond štátov eurozóny, ktorý by mohol v prípade problémov na finančných trhoch požičať členom eurozóny priamo. Nápad to nebol zlý, ale iba v prípade, ak by fungoval ako psychologická zbraň. Očakávalo sa totiž, že po takto vyjadrenej solidarite európskych štátov sa finančné trhy upokoja a prestanú tlačiť na úročenie štátnych dlhopisov. Teoreticky to mohlo vyjsť, hlavne v momente, kedy bolo jasné, že Grécko ide absolútne mimo všetkých pravidiel a zvyšok eurozóny sa stále tváril pomerne zdravo.
Bohužiaľ, nepodarilo sa. Okrem iného aj preto, že trvalý euroval bol od začiatku pod ostrou kritikou niektorých členských štátov eurozóny a veľmi podrobne sa rozoberalo aj technické fungovanie tohto nástroja, čo pri blufovaní nie je dobré.
Trhy tak už pár dní po jeho predstavení vedeli, že aj keď na papieri mal mať dočasný euroval kapacitu 440 miliárd eur, tak fakticky nie je schopný požičať viac ako 280 miliárd, čo pri veľkosti problémov európskych štátov vôbec nie je veľa. Európa sa navyše javila ako nejednotná, čo celej veci tiež veľmi nepomohlo. Výsledkom bolo, že tlak na problémové krajiny nepoľavil a už tri mesiace po založení fondu ležala na stole jeho riaditeľa prvá žiadosť o pôžičku.
Dočasný nestačí
V tomto momente sa z valu stáva problém. Aj keď mohol zachrániť niektoré menšie ekonomiky, ako to aj urobil. Nikdy však nebol konštruovaný na to, aby mohol zasiahnuť v prípade, ak bude ohrozená niektorá z veľkých európskych ekonomík. A spolu s tým, ako sa do problémov dostávali stále ďalšie a ďalšie krajiny, začali sa pripravovať ďalšie krízové scenáre. Hovorilo sa, že štáty, ktoré nemajú dostatočne vysoký rating, aby za dlhy iba ručili, by do EFSF vložili hotovosť. Uvažovalo sa aj o pákovaní peňazí v dočasnom eurovale, ale nakoniec sa ukázalo, že jediným schodným riešením bude zvýšenie peňazí vo fonde. A tak sa začalo druhé kolo schvaľovania dočasného eurovalu, kde sa mal zvýšiť kapitál zo 440 na 780 miliárd eur. Práve na tomto zvyšovaní sa na Slovensku rozpadla vláda Ivety Radičovej.
Navyše sa ukázalo, že euroval bude musieť fungovať dlhšie, ako sa pôvodne predpokladalo, a tak začali politici okrem dočasného vytvárať aj trvalý euroval (ESM). Ten má podobné ciele ako dočasný, akurát jeho platnosť nebude časovo obmedzená. Aj keď mal už trvalý euroval fungovať, kvôli sporom okolo ústavnosti tohto mechanizmu v Nemecku sa jeho definitívne schválenie odsúva najskôr na september tohto roka.