Ministri prijali zmeny, ktoré vstúpia do života v januári

Vláda včera po mesačnej prestávke schválila viacero dôležitých zákonov, ktoré ovplyvnia život občanov i podnikateľov. Navrhované zmeny by mali po ich schválení v parlamente vstúpiť do praxe v januári budúceho roka.

Zdaňovanie príjmov
Príjmy tak právnických ako i fyzických osôb sa od budúceho roka budú zdaňovať rovnakou sadzbou 19 percent. Zároveň sa odstráni široký okruh platných výnimiek a oslobodení. Nezdaniteľný základ dane na daňovníka a na manželku nový zákon zvyšuje na 19,2-násobok životného minima, čo je na budúci rok 80 832 korún. Daňový bonus na dieťa, na ktorý by mali mať od budúceho roka nárok zamestnaní rodičia, schválili ministri vo výške 400 korún.
Ruší sa paušálna daň, živnostníci však budú mať možnosť odpočítať si zo svojich príjmov 25 percent paušálnych výdavkov, zaplatené poistné a nezdaniteľný základ. Zo zvyšku zaplatia 19-percentnú daň, pričom nemusia viesť účtovníctvo. Minister financií Ivan Mikloš však včera pripustil dočasné zachovanie paušálneho zdaňovania pre remeselníkov. "Je možné uvažovať o potrebe prechodného obdobia, aby neprišlo k zníženiu počtu ľudí pracujúcich v remeselníctve." Príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie už nebudú odpočítateľnou položkou zo základu dane. Má sa však zaviesť štátna prémia vo výške osemnásť percent z ročných príspevkov.
Očakáva sa, že tieto zmeny, vyplývajúce z nového zákona o dani z príjmov, znížia príjmy štátneho rozpočtu v budúcom roku o 20,6 miliardy korún. Vykryť ich majú vyššie príjmy z DPH a spotrebných daní.

Nehnuteľnosti
Dane z prevodu nehnuteľností, ktoré sa pôvodne v rámci tzv. "trojdane" mali už podľa koncepcie daňovej reformy zrušiť, sa budú vyberať ešte do konca budúceho roka. Upúšťa sa od progresívnej sadzby a návrh predpokladá len jednu trojpercentnú sadzbu pre fyzické aj právnické osoby. Na druhej strane sa odstraňuje aj členenie daňovníkov podľa príbuzenského vzťahu. Pri prevode nehnuteľnosti príbuzným sa bude platiť tak ako pri prevode cudzím osobám. Základom dane bude dohodnutá cena, najmenej však cena zistená podľa osobitných predpisov. Dnes očakávaný ročný výnos dane z prevodu a prechodu nehnuteľností 900 miliónov korún sa pre rastúcu hodnotu prevádzaného nehnuteľného majetku zrejme zvýši. Znížením progresívnych sadzieb sa však predpokladá medziročne nižší príjem štátu zhruba o 215 miliónov korún.
Prechodnú platnosť počas budúceho roka bude mať novela zákona o dani z nehnuteľností. Spresňujú a dopĺňajú sa ňou nejasné a nejednoznačné ustanovenia. Zvýšia sa právomoci pre samosprávy obcí upravovať koeficienty a sadzby dane podľa miestnych podmienok a posilňovať si tak svoje príjmy. Rozmedzie koeficientov však zostáva rovnaké, pretože ministerstvo financií ustúpilo od ich úprav. Podľa pôvodného návrhu by sa zo zmeny koeficientov mohli miestne rozpočty posilniť zhruba o 1,8 miliardy korún. Včera schválený návrh však už vychádza z koaličnej dohody o zachovaní dotácií na mestskú hromadnú dopravu a o ponechaní dane z prevodu nehnuteľností. Ročný výnos dane z nehnuteľností sa tak zachová na úrovni tohto roka. Novela bude mať pozitívny prínos aj pre daňovníkov, každoročne uplatňovať nárok na oslobodenie.

Vlastníctvo pôdy
Urýchliť usporiadanie a evidovanie vlastníckych vzťahov k pôde má nový zákon o pozemkových úpravách a usporiadaní pozemkového vlastníctva. Okrem toho má nová legislatíva podporiť výstavbu nájomných bytov pre obyvateľstvo s nižšími príjmami. Už od budúceho roku by štátna pôda, vhodná na budovanie nájomných domov a verejnoprospešných objektov, mala prechádzať do vlastníctva obcí a neziskové organizácie by tieto pozemky mohli od štátu získať do prenájmu na 99 rokov.

Reštitúcie
Asi 1 600 žiadateľov o reštitúcie poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov možno očakávať na základe návrhu nového zákona o reštitúciách. Návrh predpokladá, že dodatočné nároky si budú môcť uplatniť občania SR s trvalým pobytom na našom území počas celého budúceho roku. Zákon schválila vláda s pripomienkou ministra financií, ktorý žiada, aby sa nové nároky v predpokladanom objeme 2,5 miliardy korún financovali z kapitoly ministerstva pôdohospodárstva alebo z rozpočtu Slovenského pozemkového fondu.

Štátny fond
Novelou zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania sa vymedzujú sociálne slabšie skupiny občanov, fyzické a právnické osoby, ktoré sa môžu uchádzať o úver a nenávratný príspevok. O podporu budú môcť žiadať aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a pestúni a deti zverené do pestúnskej starostlivosti. Tá sa vzťahuje aj na byt na výkon opatrovateľskej služby. Podmienkou je, aby bol žiadateľ o podporu plnoletý a mohol sa preukázať pravidelným príjmom.

Správne poplatky
Od budúceho roka sa vo viacerých prípadoch zmení výška správnych poplatkov. Bude tiež možné priplatiť si za rýchlejšie vybavenie listu vlastníctva v katastri. Za príplatok päťtisíc korún bude možné získať rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností do pätnástich dní. Novo spoplatňovaným bude návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu. S rozpočtovým nákladom do 1,5 milióna korún zaplatí občan 500 korún, nad 100 miliónov až 3 000 korún. Nové poplatky zavedie novela tiež v oblasti poštovej činnosti, kde jednorazové udelenie licencie bude stáť milión korún. Zníži sa tiež rozsah výnimiek z platenia správnych poplatkov. Ročné príjmy štátneho rozpočtu zo správnych poplatkov by mali zostať na úrovni 1,6 miliardy korún.

Jednoduchší zápis
Zefektívniť by sa mala registrácia podnikateľských subjektov. Novela zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zjednotí poplatok za akýkoľvek návrh a akýkoľvek počet návrhov v jednom podaní na zápis do obchodného registra. "Ministerstvo spravodlivosti v súvislosti s novelou Občianskeho súdneho poriadku navrhuje rozšíriť okruh vecných oslobodení od súdnych poplatkov a súčasne navrhuje aj spoplatňovanie konania o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov," uvádza ministerstvo financií.

Elektronický obchod
Zákon o elektronickom obchode bude od začiatku budúceho roka upravovať vzťahy medzi poskytovateľmi služieb tzv. informačných spoločností a príjemcom, ktoré vznikajú počas spojenia cez telekomunikačnú sieť. Medzi tieto služby patrí elektronické spracovanie dát, ako aj ich prenos, uchovávanie a zhromažďovanie, vrátane zvuku a obrazu. Týka sa to teda aj priamych elektronických ponúk internetových obchodníkov či šíriteľov elektronickej reklamy. Poskytovateľ týchto služieb bude podobne ako poskytovatelia v krajinách EÚ povinný príjemcovi služby na svojom prijímacom zariadení poskytnúť údaje o svojej adrese, sídle a ak je poskytovateľom platca DPH, bude musieť prezradiť aj svoje DIČ.