Európske krajiny budú musieť šetriť a prijať reformy. Bez toho môže mať problém financovať svoje potreby aj Slovensko.
Čo vás v tomto roku najviac potešilo a čo vás, naopak, sklamalo?
Najviac ma sklamal pád vlády. A čo ma potešilo? Možno posledný summit lídrov Európskej únie.
Sklamal vás pád vlády. Vy ste v jednom rozhovore uviedli, že neschválenie eurovalu v našom parlamente by bolo absurdné. Euroval sme schválili, ale vláda padla. A euroval teraz nie je natoľko dôveryhodný, aby vedel bezproblémovo získavať zdroje. Nie je skôr absurdné to, že kvôli takejto deravej záchrannej sieti padla vláda, ktorá mala ambíciu znižovať rozpočtové schodky a reformovať?
Neviem o tom, že by mal euroval nejaké problémy. Požičal krajinám, ktoré o pomoc požiadali, a zdroje na to získal na trhu za štandardných a dobrých podmienok, čo sa koniec koncov udialo ešte pred pádom vlády. A ten sa uskutočnil len z dôvodu zvyšovania garancií. Absurdnosť bude dokonaná, ak sa do riešenia problémov eurozóny zapoja z hľadiska eura "cudzie" krajiny, a nie garanciami, ale reálnymi peniazmi. A navyše niektoré "chudobnejšie" ako Slovensko.
Myslel som to skôr tak, že euroval má problémy získavať zdroje sám pre seba.
Súčasný euroval potrebuje zdroje len na pôžičky pre krajiny, ktoré požiadajú o pomoc. Zatiaľ s tým nemal žiaden problém.
V každom prípade, bolo pri zvýšení eurovalu v slovenskom parlamente správne staviť všetko na jednu kartu a toto hlasovanie spojiť s hlasovaním o dôvere vláde?
Myslím si, že pri eurovale nešlo len o zvýšenie garancií, ale aj o ďalšie smerovanie Slovenska. Jednoducho o to, či ideme ďalej s ostatnými členmi eurozóny, ktorí už pred nami svoju vôľu vyjadrili, alebo ideme nejakou vlastnou a, žiaľbohu, nezadefinovanou cestou. A keď sa koaličné strany na tom nedokázali dohodnúť, tak áno, bolo to správne. Pád vlády je zaiste vážna udalosť, ale predsa len neporovnateľná so zablokovaním všetkých ostatných členov eurozóny. Koniec koncov, o nejaké tri mesiace tu budeme mať vládu s plnohodnotným mandátom.
Pád vlády znamenal aj koniec odvodovej reformy. V budúcnosti tak -- podľa výsledku volieb -- zrejme budú v hre dve verzie reformy. Jednu presadzovala terajšia vláda. V tej druhej išlo o zrušenie zdravotného odvodu a zvýšenie niektorých daní. Ktorú považujete za vhodnejšiu?
Rozpracovaný je len model, ktorý schválila vláda, a Republiková únia zamestnávateľov k nemu zaujala pozitívne stanovisko s pripomienkami. Tento model osobne považujem za dobrý a podporujem ho. Ľutujem, že sa táto reforma zastavila. Všetky ostatné modely sú len vo forme ideových východísk, ktoré vyžadujú konkretizáciu. Až potom bude možné k nim zaujať stanovisko a prípadne uprednostniť jeden model pred druhým.
Nebolo zníženie ceny práce zrušením zdravotného odvodu riešené efektívnejšie cez druhý variant reformy, ktorý následne počítal s rastom niektorých daní?
Viem si predstaviť diskusiu aj o tejto ceste, ale dnes na stole nie je. Zatiaľ nepoznám ani politickú stranu, ktorá by to presadzovala.
Povedali ste, že vás tento rok potešili výsledky posledného stretnutia európskych lídrov. Neukazuje sa však, že by mal až taký efekt, ako sa očakávalo. Aké opatrenia by ešte mali byť prijaté, aby sa dalo povedať, že dlhová kríza sa skončila?
V prvom rade by som poznamenal, že summity krízu nevyriešia. Dlhová kríza sa skončí až vtedy, keď dlhy podstatne klesnú. Summity môžu len nastaviť cestu k tomuto cieľu a tu sa podľa môjho názoru udial veľký pokrok aj tým, že sa upustilo od tézy "private sector involvement" (účasť súkromného sektora, pozn. HN). Reakciu trhov považujem skôr za povzbudivú než odmietavú. Len si treba priznať, že bývalí premianti trhov dnes už nimi nie sú a keď chcú znovu získať svoj predchádzajúci status, musia konať, nie rečniť. A ak sú nespokojní tí, ktorí chceli "znásilniť" Európsku centrálnu banku, alebo emitovať eurobondy, teda chceli Spojené štáty európske hneď a okamžite, tak ma to osobne teší. Čo ďalej? Závery summitu realizovať čím skôr aj za cenu, že niektoré krajiny zostanú bokom. A, samozrejme, štrukturálne reformy od systému vzdelávania cez trh práce až po neudržateľné sociálne systémy.
Vidíte optimisticky to, že európske krajiny budú prijímať reformy?
V oblasti konsolidácie verejných financií som optimista. Z hľadiska nutných štrukturálnych reforiem menej.
Ale bez reforiem to nepôjde.
Bude to ťažšie a len polovičaté.
Aká vláda bude pre biznis najlepšia?
Taká, ktorá zabezpečí konsolidáciu verejných rozpočtov, zlepšovanie podnikateľského prostredia vrátane nutných štrukturálnych zmien, aby slovenský podnikateľský sektor vytváral pracovné miesta a aby ekonomika dosahovala rast. Tak by sa zvyšovali aj rozpočtové príjmy a klesal deficit i dlh. Štrukturálne reformy predstavujú komplex opatrení -- od školstva, ktoré by malo vzdelávať pre existujúce hospodárstvo, až po reštrukturalizáciu dôchodkového systému.
Mala by niektorá z reforiem z hľadiska verejných financií dostať prednosť?
Konsolidácia verejných financií má top prioritu. Keď to neurobíme, tak sa môžeme dostať do situácie, že si nedokážeme požičiavať na finančných trhoch, prípadne si budeme požičiavať príliš draho.
Veríte tomu, že Slovensko v budúcom roku dosiahne deficit 4,6 percenta?
Áno, je to možné. Tak bol schválený rozpočet.
Je to rozpočet, ktorý je postavený na 1,7-percentnom raste ekonomiky. Sú prognózy, ktoré dávajú Slovensku aj pozitívnejšie vyhliadky, ale aj také, ktoré sú o dosť horšie. Aký vývoj očakávate vy?
Máte pravdu. Sú lepšie aj horšie prognózy a dôvodom je veľká neistota ohľadom vývoja externého prostredia. A tu veľmi záleží na tom, ako bude prebiehať európska dlhová kríza, presnejšie, či na finančných trhoch bude prevládať pokoj, alebo sa bude stupňovať neistota. Ak to prerastie do štádia, že podnikateľská sféra nebude mať prístup k finančným zdrojom, potom pravdivejšie budú pesimistickejšie prognózy. Ak na trhoch zavládne pokoj, potom sú skôr pravdepodobnejšie pozitívnejšie scenáre. Na čom sa asi všetci, ktorí produkujú prognózy, zhodnú, je to, že situácia sa zatiaľ z hľadiska vyhliadok iba zhoršovala. Nenastal zatiaľ bod zlomu, aby niektorá z inštitúcií povedala, že vidí budúcnosť optimistickejšie.
Slovensko už teraz malo problémy získavať peniaze na finančnom trhu. V prípade, že by sa naplnili horšie predpovede, neobávate sa, že by sme mohli prekročiť prah bankrotu?
Bankrot je silné slovo. Jedno je pravda -- Slovensko musí konsolidovať verejné financie. O tom niet sporu. Čím to bude robiť pomalšie a nedôslednejšie, tým sa viac vystavuje riziku porúch pri financovaní svojich potrieb. Čím bude konsolidácia ťažkopádnejšia, tým ťažšie sa nám bude požičiavať z trhu. Zatiaľ by som silné slová ako bankrot nepoužíval.
Nedá sa za bankrot de facto považovať aj to, že by sme museli čerpať peniaze z eurovalu?
Asi nie. Bankrot krajiny je omnoho silnejší výraz než čerpanie pôžičky z nejakého fondu. Slovensko si x-krát požičalo od Medzinárodného menového fondu a o žiadnom bankrote nikto nikdy nevravel. Ale najpodstatnejšie je vyhnúť sa tomu. A to, kto to ako nazve, je sekundárne.
Bude sa dať v budúcnosti v rámci znižovania rozpočtových schodkov vyhnúť zvyšovaniu daní?
Vyzerá to tak, že relevantné politické strany chcú prikročiť k istým úpravám v daňovej oblasti a znižovanie daní to asi nebude.
Bude to nevyhnutné?
Najlepšou cestou je nezvyšovať dane. Ak sa však nenájde priestor na úspory vo výdavkoch a na generovanie príjmov, tak áno, bude to zlé, ale nevyhnutné. Jednoducho, konsolidovať verejné financie je priorita číslo jeden.
Ak už by dane stúpli, je lepšie ich dvihnúť tak, aby sa nerozbila rovná daň?
Rovná daň je istým, dá sa povedať, ekonomickým symbolom Slovenska. A lúčiť sa s ním by bolo aj zlé, aj ťažké.
Vraví sa, že kríza môže trvať aj desať rokov. Ako dlho podľa vás bude trvať?
Netrúfam si povedať. Dlhy slabších aj silnejších krajín sú veľké a nedajú sa znížiť za rok ani za dva, skôr pôjde o podstatne dlhšie obdobie. Hovorím však o dlhovej kríze, nie o recesii ekonomiky.
Prevýšia v budúcom roku zárobky Slovákov infláciu?
Domnievam sa, že nie. Celková hospodárska situácia je zlá a musí sa šetriť. Ak sa naplnia pesimistickejšie prognózy a prepukne ekonomická recesia, tak priestor na rast reálnych miezd nebude takmer v žiadnom odvetví.
Môže v prípade horšieho vývoja nasledovať aj nejaká ďalšia veľká vlna prepúšťania, alebo sú firmy po poslednom prepade ekonomiky nastavené optimálne a nebudú sa musieť zbavovať ďalších ľudí?
Všetko závisí od toho, či sa stabilizuje situácia na finančných trhoch. Neistota predikcií je vyvolaná nestabilitou v externom prostredí. A za tým všetkým je momentálne európska dlhová kríza. Máme firmy, ako napríklad U.S. Steel alebo viaceré stavebné podniky, ktoré už museli prijať nejaké opatrenia. Zdôrazňujem -- museli. Potom sú aj iné firmy, ktoré vidia vývoj v nasledujúcom období pozitívnejšie. Ak sa však situácia bude zhoršovať, potom sa nepopulárnym opatreniam nebude dať vyhnúť. A to ani na podnikovej úrovni.
Kto je Marián Jusko
Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Od roku 1991 pôsobil v bankovníctve, bol viceguvernérom Národnej banky Slovenska, neskôr aj jej guvernérom. Pôsobil aj ako predseda predstavenstva spoločnosti Slovnaft. Od roku 2007 je prezidentom Republikovej únie zamestnávateľov.