Európa ostáva aj naďalej atraktívnym miestom pre automobilky. Najviac toto odvetvie rastie v jej postkomunistickej časti a perspektívou bude hlavne segment lacných aut. Všimol si to nemecký Handelsbaltt.
Krátko po tom, ako v roku 2009 kríza dorazila aj do Európy, boli automobilky prvé, kto ju naplno pocítil. Len vo Francúzsku klesla produkcia aut o dvadsať, vo Veľkej Británii dokonca o 33 percent.
Tri postkomunistické krajiny – Rumunsko, Česko a Slovensko však v tomto smere rástli aj napriek kríze a ich automobilová produkcia silu nestratila. Práve naopak – Východoeurópania spravili z núdze cnosť a najmä v produkcií lacnejších modelov nemajú v Európe konkurentov. Práve o lacnejšie autá je v krízou postihnutom svete najväčší dopyt.
Trend je pritom jasný - západná Európa sa pomaly musí so svojim rozvinutým automobilovým priemyslom začať lúčiť. Podľa štúdie Centra pre manažment automobilového priemyslu (CAM) s výnimkou Nemecka vo všetkých západoeurópskych krajinách v posledných desiatich rokoch produkcia automobilov klesla. Kormidlo v sektore preberajú krajiny ako Slovensko a Rumunsko, kde je priemysel v rozkvete. Celkovo sa v Európe ročne vyrobí 16,9 milióna automobilov, čo je však stále o vyše milióna menej ako pred krízou.
Len produkcia Rumunska sa od roka 2001 zvýšila viac ako päťnásobne. Tajomstvo rumunského úspechu má meno Dacia. Komunistická ikona, ktorá pred časom prešla pod skupinu Renault, okrem ciest rodnej krajiny jazdí v čoraz väčšom počte aj v západoeurópskych mestách. Renault pritom plánoval, že automobilka, ktorej šlo o prežitie, bude produkovať len pre východ kontinentu. Kríza však chcela inak a dovtedy pohŕdané rumunské modely sa vo svetle klesajúcich príjmov stali vyhľadávanou alternatívou aj pre domácnosti na západe.
Po oficiálnom otvorení západoeurópskych trhov sa Dacia stala jednou z najúspešnejších značiek v histórii automobilového priemyslu. Žiadna automobilka totiž tak rýchlo nerástla – za desať rokov z nuly na 800 000 vyrobených aut. Už v roku 2015 má rumunský závod presiahnuť hranicu milióna vyrobených automobilov.
Ako ďalší významný motor rastu menuje nemecký denník Slovensko, domov kórejských automobilových sestier Hyundai a Kia, svoje závody tu však majú aj ich európski konkurenti. Automobilová produkcia na Slovensku explodovala – v roku 2006 rástla o 65,9, o rok neskôr dokonca o 85,7 percenta. V súčasnosti produkujeme trikrát viac aut ako v roku 2001.
Produkcia Rumunska a Slovenska síce astronomicky rastie, v celkovom porovnaní však ešte nedosahuje výrazný podiel na trhu – je však len otázka času, kedy sa tak stane. Susednému Česku sa to už však takmer podarilo – podľa expertov čoskoro zosadí Veľkú Britániu a stane sa štvrtým najväčším výrobcom automobilov v Európe. Rovnako ako v prípade Rumunska, aj český úspech má na svedomí jedna značka – Škoda patriaca pod krídla nemeckého koncernu Volkswagen. V období rokov 2005 -2006 rásla výroba v krajine o 40 percent, no kríza priniesla spomalenie. Aj napriek tomu krajina ročne vyrobí 1,1 milióna automobilov.
Úspech východnej Európy ostro kontrastuje s problémami na juhu a západe kontinentu – automobilky Fiat, Pegeot a Renault ohlasujú hromadné prepúšťanie a vážne uvažujú, že sa zbavia niektorých závodov. Nemecké prémiové značky a lacnejšie východoeurópske modely im totiž na trhu zasadzujú jednu ranu za druhou. Očakáva sa preto, že v budúcnosti sa ťažisko automobilovej produkcie definitívne presunie do našej časti Európy.