V prípade, že strojárska spoločnosť PPS Group z Detvy pristúpi na požiadavky odborárov, mesačné náklady na jedného pracovníka jej stúpnu o 97 eur. Pre jedného z tamojších najvýznamnejších zamestnávateľov ide o zásadný zásah do ekonomiky podniku. Na trvalý pracovný pomer preň pracuje asi 1100 ľudí, čo by PPS Group zvýšilo mesačné náklady o viac ako 100-tisíc eur.
Len na spresnenie – priemerná mzda vo firme vrátane manažmentu je 980 eur. Odbory požadujú rast tarifných miezd o šesť percent a vyplatenie 13. platu vo výške jednej mzdy. V prípade, že firma nepristúpi na požiadavky odborov, v pondelok 14. apríla sa odštartuje ostrý štrajk. Do ulíc by išli zrejme všetci pracovníci detvianskej spoločnosti.
Zatarasia cestu
„S demonštráciou súhlasilo 95 percent pracovníkov, čo bude znamenať úplne odstavenie výroby,“ vyhlásil šéf odborov v PPS Group Stanislav Ľupták s tým, že štrajk bude prebiehať na ceste tretej triedy, ktorá ústi do areálu PPS-ky. Inými slovami – nielenže sa v podniku nebude vyrábať, s najväčšou pravdepodobnosťou sa doň nedostanú ani obchodní partneri firmy a ich kamióny. Demonštrácie potrvajú dovtedy, kým sa odbory nedohodnú s firmou na novej kolektívnej zmluve.
Aktuálne sa firma nachádza v štrajkovej pohotovosti, pričom odbory sú stále ochotné rokovať s vedením a štrajk odvrátiť. Už včera však o jeho plánovanom začatí informovali miestnu políciu, ako aj mestský úrad.
Zisk im prudko padol
Odbory vo svojich požiadavkách nechcú ustúpiť. Stojí za tým najmä fakt, že hrubá priemerná reálna mzda zamestnancov klesla. „Požadujeme ju dostať aspoň na úroveň roku 2012, keď bola 1051 eur. Vlani dosiahla úroveň 975 eur,“ vraví Ľupták.
Samotná spoločnosť situáciu priveľmi komentovať nechce. „Vedenie PPS Group považuje ohlásenie štrajku na 14. apríla za predčasné, keďže rokovania stále prebiehajú,“ povedal hovorca Pavel Machava.
Podľa hlavného stratéga Sberbank Slovensko Martina Barta vo všeobecnosti v súvislosti s hospodárskym oživením v tomto roku by mohol byť v strojárskom priemysle priestor pre rast miezd. „No rozsah a či vôbec, závisí od konkrétnych podmienok jednotlivých podnikov.“
Otáznik tak dnes visí nad tým, či ide o regulárne požiadavky odborárov. Firma totiž svoje hospodárenie za rok 2013 nezverejnila, hovoriť o ňom nechcel ani Ľupták so zdôvodnením, že to nie je v jeho právomoci. Napriek tomu, že sa spoločnosť za posledných deväť rokov (do roku 2012 – pozn. HN) dostala do straty len raz počas prvej vlny krízy, zaujímavým bol práve rok 2012. V ňom totiž výrazne padol zisk po zdanení. Kým v roku 2011 bol 4,1 milióna eur, v roku 2012 iba 258-tisíc eur.