Prečo prognózy nevychádzajú?
Takéto vnímanie prognóz vychádza aj z toho, že keď sa robili prognózy v čase hospodárskeho rastu a znížil sa odhad rastu HDP zo 7,5 na 7 percent, nebol to až taký veľký rozdiel. Teraz, keď sa zníži odhad o 0,5 percenta, vzhľadom na nízky hospodársky rast je to výrazný pokles. Druhá vec je, že rozvíjajúce sa krajiny, aj Slovensko, majú k dispozícii kratšie časové rady, pri ktorých sa prognózy robia ťažšie, ako napríklad v Spojených štátoch.
Ako by pomohli dlhšie časové rady zvýšiť presnosť odhadov?
Pomohlo by to tým, že by v tom časovom rade boli zachytené rôzne udalosti. Napríklad v časovom rade sto rokov by bolo viac vecí, ktoré sa udiali, ako v desaťročnom časovom úseku.
Znamená to, že Američania sa v prognózach menej mýlia?
Prirodzene by to malo byť tak, že prognózy pre americkú ekonomiku pracujú s menšími odchýlkami než prognózy pre slovenskú. Potom je tu ešte jeden faktor. Do prognózy vstupujú aj údaje o slovenskej ekonomike, povedzme minulý vývoj HDP. A teraz sa nám čoraz častejšie stáva, že keď každý štvrťrok Štatistický úrad zverejní čísla, niekoľko rokov dozadu sa zmení. Podobne je to s priemyselnou produkciou. Kým doteraz sme si mysleli, že už sme dosiahli vrchol spred krízy, po posledných revíziách to vyzerá tak, že sme dosť hlboko pod týmto vrcholom. A to je pomerne zásadná zmena obrazu. Pokiaľ je neistý základ, z ktorého prognóza vychádza, má to vplyv aj na ňu.
Jedným z dôvodov, prečo sa zhoršila prognóza na Slovensku, je aj horší ekonomický rast v južnej Európe. Prečo tam došlo k takej odchýlke oproti odhadom?
Nepoznám detailne tú situáciu, ale možno tam do väčšej miery platilo aj to, čo je aj na Slovensku jedným z faktorov. A teda to, že keď robíme predikciu, všetci by sme si želali, aby sa ekonomika oživovala a klesala nezamestnanosť. A tá realita často nie je v súlade so želaniami. Možno v niektorých krajinách, ako napríklad v Španielsku, tie želania boli dosť silné.
Prejavujú sa tieto prehnané želania aj na Slovensku?
Predpokladám, že áno. Určite to zohráva nejakú úlohu, aj keď na Slovensku a vo vyspelých krajinách bude tento vplyv skôr menší.
Často sa hovorí o tom, že ekonómovia aj vlády nie celkom odhadli efekt konsolidačných opatrení. Prečo v tomto prípade došlo k takému nesúladu?
To je ťažké povedať aj zo spätného pohľadu. A oveľa ťažšie je odhadnúť to do budúcnosti. Na ekonomiku vplýva niekoľko faktorov, konsolidačné opatrenia sú určite jedným z nich. My si myslíme, že keby sa na Slovensku robila konsolidácia ináč, možno by to malo menší negatívny vplyv na ekonomiku. Ale to sa už nedá preukázať.
Aké z toho vyplýva ponaučenie? Konali by politici v podobnej situácii, keby sa zopakovala o niekoľko rokov, inak?
To neviem povedať. Jedným z ponaučení je, že pri predpovediach aj pri najväčšej snahe a odbornosti, sa realita môže ukázať iná. Skôr treba brať do úvahy celkový obraz o vývoji ekonomiky, lebo je jedno, či ekonomika rastie o jedno percento alebo o pol percenta. Dôležité je, že stagnuje. Podstatné je, že nezamestnanosť je stále vysoká, že je to jeden zo zásadných problémov slovenskej ekonomiky. To si treba uvedomiť a až tak sa nezaoberať rozdielmi v percentách.
Prečo sa vývoj nezamestnanosti oproti očakávaniam zhoršil?
Jednak sa rátalo s vyšším rastom HDP. Na druhej strane tam dochádza k príliš optimistickým očakávaniam. Nezamestnanosť nezačne klesať sama od seba. Ani na základe nejakých aktívnych politík trhu prácu. Začne klesať, keď začnú podniky vytvárať nové pracovné miesta a keď sa tu bude dobre podnikať. A to sa možno trochu podceňuje pri prognózovaní nezamestnanosti. Aj teraz prognózy ministerstva financií hovoria o poklese nezamestnanosti na ďalšie roky. Musím povedať, že my ten pokles nevidíme, nevidíme dôvod, prečo by mal nastať. Musel by byť oveľa lepší obraz o slovenskej ekonomike.
Aký obraz by musel byť?
Oveľa rýchlejší hospodársky rast, zásadné zlepšenie podmienok na podnikanie. Dlhodobo udržať sa to nedá ani verejnými investíciami, ani aktívnymi politikami trhu práce, ale iba zlepšením podnikateľského prostredia.