Čínske automobilky zatiaľ vyrábajú pre domáci trh. Ak chcú expandovať, na ktoré krajiny sa podľa vás zamerajú?
Myslím si, že budú mať podobnú stratégiu ako indický výrobca áut Tata Motors. Ten sa zameral na tamojší trh, ktorý je obrovský a neobsadený. Následne sa vybral do Afriky a Južnej Ameriky. Čínske automobilky pritom už tento krok spravili, keď exportujú napríklad do Čile a Brazílie. V poslednej fáze bude trh v USA a Európe.
Čo pomáha čínskym automobilkám v ich raste? Je to najmä spolupráca s európskymi výrobcami?
Európske automobilky musia zo zákona vytvárať spoločné podniky s čínskymi firmami. Tým, že vytvárate spoločné podniky, im zároveň predávate aj svoje technológie. To im pomáha v raste. Lokálne automobilky, ktoré nie sú v spoločných podnikoch, sa navyše musia týmto podmienkam prispôsobiť, aby na miestnom trhu prežili.
Číňanom sa vyčíta aj kopírovanie európskych a amerických modelov. Stretli ste sa s tým?
Kedysi to robili v oveľa väčšej miere ako dnes. Videli sme perfektné kópie európskych, amerických alebo japonských áut. V súčasnosti to však už nie je také výrazné. Dnes si totiž najímajú dizajnové štúdiá v Európe. Prispôsobujú sa tomu, aby držali krok s najnovšími trendmi.
Je možné pri čínskych automobilkách očakávať podobný vývoj ako pri juhokórejských výrobcoch, ktorí rýchlo získali významné trhové podiely v Európe?
Myslím si, že áno. Je to otázka piatich až desiatich rokov. Čínski výrobcovia zatiaľ nie sú tlačení k exportu tak, ako je to pri juhokórejských automobilkách. Majú totiž k dispozícii obrovský trh, ktorý nie je naplnený.
V Bulharsku plánuje čínsky výrobca Great Wall Motor založiť vlastnú fabriku. Je to z ich strany prvý krok, ako si otestovať tunajší trh?
Je to pre nich taká prvá menšia vstupná brána do Európy. Nikto o tomto projekte však veľa nevie. Podľa tých málo informácií, čo máme, sa majú autá z tohto závodu predávať v pobaltských krajinách, Poľsku, Bulharsku a Rumunsku. Myslím si, že je to prvý pokus, aby Čína vyrábala autá aj v Európe. Vôbec by ma však neprekvapilo, ak by čínska automobilka v horizonte piatich rokov kúpila nejakú európsku. Spomínala sa napríklad možnosť, že závod General Motors v Antverpách kúpi čínsky investor. Jasným príkladom je aj Volvo, ktoré kúpila spoločnosť Geely. Pritom šéf tejto spoločnosti, Li Shufu, bol prvý, ktorého som počul povedať, že jeho jasným plánom je expanzia do USA a Európy.
Ako však môžu títo výrobcovia uspieť na západných trhoch? Čínskym modelom sa totiž vyčítajú nedostatky bezpečnosti.
Pokiaľ ide o bezpečnosť, s tou mali naozaj vážne problémy. Niektoré automobily sa na naše trhy preto ani nedostali. Som však presvedčený, že ak sa už Číňania rozhodnú k nám vyvážať autá vo veľkom, tak to budú bezpečné vozidlá, keďže budú musieť spĺňať všetky európske pravidlá. Inak by ich totiž nepredali. Technológiu na to majú, keďže ju získali od nás.
Čo teda majú robiť európske automobilky, aby sa pripravili na príchod čínskej konkurencie?
To, čo urobili, keď sa k nám začali dovážať japonské autá – prispôsobiť sa a ponúknuť zákazníkovi niečo navyše. Či už ide o dizajn, spotrebu, bezpečnosť, vybavenie či garanciu. Európske automobilky zároveň musia zvýšiť svoju konkurencieschopnosť. Stále ich totiž ťažia nadmerné kapacity, ktoré bude potrebné zrušiť. Týka sa to predovšetkým Francúzska, Talianska, Španielska a niektorých výrobcov v Nemecku. Zároveň by vlády nemali automobilkám hádzať polená pod nohy vo forme rôznych nezmyselných regulácií alebo dohodami o voľnom obchode. Pozrime sa na USA, kde automobilový sektor prešiel veľkou očistou. Znížil sa počet závodov, zamestnancov a dnes je tamojší trh zrejme najlepší a najvýnosnejší na svete.