Šéfka únie autodopravcov Ingrid Rosová, vie o čom hovorí, keď na stretnutiach na najvyššej úrovni obhajuje autodopravcov. Sú to jej kolegovia, ktorých problémy má v malíčku. Sama je majiteľkou dopravnej a špedičnej spoločnosti so sídlom v Dunajskej Strede.
Koľko má únia členov, a teda názory koľkých autodopravcov reprezentujete?
Dnes je to už ťažké povedať. Bolo nás zhruba 500, avšak v súčasnosti každý deň dostávam informácie, že niekto krachuje. Veľa autodopravcov už zaniklo. Padajú eseročky aj živnostníci, pretože nie sú schopní prežiť. Buď preto, že im nezaplatia za odvezený tovar, alebo ich zlikviduje lízingovka. Okrem toho kríza spôsobuje aj to, že sa dnes vozí podstatne menej tovaru. No a napokon ešte aj z toho mála, čo by tu mohlo pre našich autodopravcov byť, nám ukrajujú dopravcovia zo susedných krajín, ktorým nie sme schopní konkurovať.
Koľko je v SR autodopravcov?
Štatistický úrad nám povedal, že túto skupinu neevidujú a nedozvedeli sme sa to ani na ministerstve dopravy. Ak uvážime, že naše konkurenčné združenie uvádza ako svojich členov okolo 900 dopravcov, tak by sme sa mohli dopátrať k číslu zhruba 1 400. Treba si však uvedomiť aj to, že dopravcom je ten, ktorý má trebárs 200 áut, a i ten, ktorý má štyri autá, alebo len jedno.
Čo najviac trápi autodopravcov na Slovensku?
Je to viacero vecí. Napríklad daň z motorových vozidiel, ktorú majú v správe kraje. Koncom minulého roka vstúpilo do platnosti ustanovenie o DPH a týka sa dovezeného tovaru z nečlenského štátu EÚ do SR, ktorý sa ďalej dodáva odberateľovi v inom štáte EÚ. Našich autodopravcov trápi aj to, že ich náklady na prevádzku sú tak vysoké, že služby iných dopravcov, najčastejšie zo susedných štátov, ich cenami podliezajú. V neposlednom rade sú rozhorčení zo zákazu jazdiť po cestách druhej a tretej triedy v krajoch. No a to už nehovorím o tom, že tok peňazí sa už takmer zastavil a nikto nikomu neplatí.
Je pravda, že kraje, ktoré majú v správe daň z motorových vozidiel, majú v jej sadzbe medzi sebou veľké rozdiely. Sú až v stovkách eur. Je možné, že sa autodopravcovia kvôli tejto dani preregistrúvajú do kraja s nižšou sadzbou?
V prvom momente uvažovali o preregistrovaní sa do krajov s nižšou sadzbou, avšak keď si prerátali s tým spojené náklady, tak od toho ustúpili. Všetci chodíme po všetkých cestách Slovenska, tak si myslím, že by sme mali platiť aj rovnakú daň. Sme za to, aby sa daň zjednotila, aby bola v každom kraji rovnaká. Župy si však toto svoje právo určiť výšku dane na stretnutiach s nami obhajovali a nechcú sa ho vzdať. Nikde sme s naším názorom nepochodili, aj ministerstvo sa malo s nami stretnúť k tejto téme v decembri, nestalo sa tak. Tie dane nie sú malé, tvoria významnú časť nákladov autodopravcu. Zaregistrovali sme však, že sa slovenskí autodopravcovia prehlasujú kvôli vysokým nákladom nie však do iných krajov v SR, ale do iných krajín, do Maďarska, Poľska, a dokonca aj do Česka, kde sú náklady na prevádzku nastavené pre autodopravcov podstatne priateľskejšie. Robia to väčšinou väčšie firmy a prehlasujú tam najmä návesy.
Život im skomplikovala aj nedávna novela o DPH účinná od októbra minulého roku. V čom vlastne?
Ide o zábezpeku na DPH, ktorá sa týka dovozov z tretích krajín a ktorú musí zložiť dovozca a dostane ju späť, až keď preukáže, že tovar bol príjemcovi v krajine mimo Slovenska doručený. Ide o tisícky eur. A tak sa všetci kvôli týmto zábezpekám budú Slovensku vyhýbať. Z Ruska sa bude voziť cez Poľsko, a keď pôjde auto s tovarom z Turecka, tak si to namieri cez Rakúsko.
Slovenskí autodopravcovia sa okrem toho cítia byť ohrození aj kolegami zo zahraničia. Kto vám najviac šliape na päty?
V susedných krajinách, najmä v Poľsku, majú autodopravcovia podstatne lepšie podmienky na podnikanie ako my. Napríklad máte prepraviť tovar za 300 eur, čo by pre slovenského dopravcu bolo presne na pokrytie nákladov, avšak príde Poliak a ponúkne 200 eur a ešte má pritom aj malý zisk. On má však doma úplne inú cenu nafty, iné cestné dane, a tak môže hravo podliezať naše ceny. Zákazník chce, prirodzene, ušetriť, a tak logicky uprednostní ponuku poľského dopravcu. Robia to takto Maďari, Srbi, Chorváti a Rumuni a chodia k nám najnovšie voziť tovar už aj Turci. Choďte sa pozrieť do Senca a uvidíte, že Turci robia dopravu pre spoločnosť DHL. Všetci z okolia majú podmienky lepšie ako my a všetci budú mať na slovenských cestách robotu, iba slovenskí dopravcovia ju mať nebudú.
Koho ste na to upozornili?
Ministerstvo to vie už dávno. Hovorili sme im o tom zhruba pred rokom. Zavedenie mýta autodopravcom zvýšilo neskutočne náklady a odvtedy sa na našich cestách začali objavovať vo veľkom dopravcovia z iných krajín a berú nám prácu. Existujú pravidlá kabotáže, to znamená, že sa dá povolenie na vykonávanie vnútroštátnej cestnej dopravy cudziemu dopravcovi. Má to svoje pravidlá. Avšak nikto ich nekontroluje.
Zákazové značky pre kamióny na cestách druhej a tretej triedy vám tiež robia vrásky na čele. Nesúhlasíte s nimi...
Tieto cesty sme využívali aj pred zavedením mýta. Odkedy sa mýto vyberá, spustila sa kampaň proti kamionistom, ktorí chodia mimo spoplatnených ciest. Pravdou je, že cesty v správe VÚC sú zničené, avšak preto, lebo sa do nich veľa rokov neinvestovalo. Jazdiť po nich ani pre nás nie je dobré. Ničíme si tam autá, máme vyššiu spotrebu. A prečo mám platiť daň z motorových vozidiel do pokladnice župy, keď na tieto cesty v správe župy nesmiem vojsť? Za čo im platíme?
Marta Růžičková