V roku 2006, tri roky pred vstupom Slovenska do eurozóny, sme nespĺňali kľúčové kritériá pre vstup. Mali sme vysokú infláciu a rozpočtový deficit.
V tom čase nebolo vôbec isté, či bude Slovensko pripravené na vstup do eurozóny v roku 2009. Záviselo to hlavne od nasadenia vlády, parlamentu a ľudí v krajine, či splnia kritériá na zavedenie spoločnej meny.
Čo ste si vtedy mysleli o ambícii krajiny vstúpiť do eurozóny?
Keď som sa pozrel na to, čo Slovensko dokázalo v minulosti, aký bol výkon vašej reálnej ekonomiky, bol som do veľkej miery presvedčený o vstupe do eurozóny. Ale nebola to úplná istota. Záviselo to od napravenia problémov, ktoré stále hrozili jednak na strane inflácie, ako aj na strane verejných financií.
O dva roky neskôr k napraveniu problémov s infláciou aj deficitom napokon prišlo. Stačilo toto rýchle a dočasné zlepšenie na to, aby Slovensko do roka vstúpilo do eurozóny?
Európska centrálna banka vždy hovorí, že v prípade eurozóny nie je dôležité, aby sa kritériá na vstup splnili, ale aby boli aj udržateľné. Na komunikovaní tohto posolstva si dáva banka vždy veľmi záležať. Keď ste v jednotnej menovej únii, nemali by ste zabúdať, že v prípade napĺňania kritérií nejde len o akúsi „momentku“, ale je to niečo, čo musí byť udržateľné v strednodobom či dlhodobom horizonte.
Dosiahli sme žiadané kritériá len krátko pred vstupom. Nebolo podľa vás priskoro na vstup do eurozóny?
Nie je to Európska centrálna banka, ktorá prijíma definitívne rozhodnutie o vstupe do eurozóny. Rozhodnutie je na jednotlivých vládach. Ale zaznamenali sme pokrok na Slovensku a poukazovali na fakt, že ukazovatele by mali byť udržateľné v strednodobom a dlhodobom horizonte.
Ukázalo sa však, že naša krajina mala v posledných krízových rokoch problémy s deficitom.
Ak by Rada guvernérov v čase pred vstupom Slovenska do eurozóny zvážila, že pre krajinu nie je vhodné vstúpiť, povedali ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.