Svoj technologický nápad, na ktorom vaša firma dodnes stojí, ste dostali počas štúdia v zahraničí. Bolo také inšpiratívne?
Študoval som v inšpiratívnom prostredí a škola bola dobre vybavená. Moja špecializácia bola rozpoznávanie obrazu a na univerzite sme mali k dispozícii aj skener na odtlačky prstov, takže to malo priamy vplyv na moje podnikanie. Vo Francúzsku chodia študenti na dve stáže, jednu krátku a druhú šesťmesačnú a tak vidia, ako to funguje v biznise, napríklad v IT. Vtedy môžu získať nápady, ktoré vedia realizovať.
Nie je to paradox? Francúzsko sa nepovažuje za krajinu s veľkým inovačným potenciálom.
Je pravda, že Francúzi majú veľký podiel väčších firiem, kým Nemci majú dvojnásobok malých a stredných, inovatívnejších. No Paríž je metropola, kde sa podnikaniu darí, vznikajú tam firmy s veľmi originálnymi nápadmi. Ale aj vo Francúzsku je však problém s veľkým rozdielom medzi hlavným mestom a zvyškom krajiny. Paríž je však mesto otvorené a priateľské k biznisu a novým nápadom.
Keď Jules Verne písal o ponorkách alebo vesmírnych raketách, ešte nik nevedel, či je jeho futuristická vízia absurdná, alebo sa presadí. Nie je aj podnikanie s biometriou čosi podobné, že na začiatku sú nejaké „absurdné“ nápady a potom skúšate, či sa dajú realizovať?
Ja som sa k biznisu dostal cez technológiu, ktorú sme vyvinuli na škole. Jej uplatnenie a biznis nápady prišli až postupne, aj nám dlho trvalo, kým sme prišli s nejakým produktom, ktorý našu základnú technológiu prerobil na niečo použiteľné. Nie sme prípad firmy, ktorá začínala s jasnou víziou, kam sa chceme dostať. Ale niečo, čo už vtedy existovalo, teda softvér na rozpoznávanie odtlačkov prstov, sa nám podarilo spraviť lepšie, rýchlejšie a presnejšie.
V ktorých oblastiach ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.
