Blížia sa nám regionálne voľby a ja si, voľky-nevoľky, porovnávam nedávne víťazstvo kresťanských demokratov v Nemecku s konzervatívnou ponukou u nás. Nemci, vravia politológovia, od povojnových čias stavili na spájanie jednotlivých tried obyvateľov. Vo výsledku sú preto kresťanskí demokrati stranou, ktorá chce a dokáže získať voličov tak spomedzi robotníkov, ako aj podnikateľov. Spájanie či budovanie súdržnosti v spoločnosti je, jednoducho, zásadným cieľom, ale aj prostriedkom politiky.
U nás majú kresťanstvo v názve hneď dve parlamentné strany. Jedna, tradične dôležitejšia, však stavia skôr na veľkých podnikateľov a ich pocit výnimočnosti a nadradenosti. Živnostníkov definitívne opustila pred niekoľkými rokmi a zamestnancov toleruje, pokiaľ sú ochotní udržať našu – podľa nich – hlavnú konkurenčnú výhodu, čiže nízke mzdy a selektívne prideľované verejné statky a služby, ktoré sú, vďaka rekordne nízkym daňovým príjmom štátu, veľmi nedostatkovým tovarom. Nerieši rodinnú politiku, ani nízku zamestnanosť (navyše, mladých žien), ani vzdelávanie, ani zdravie. Jej jedinou rozpočtovou prioritou je nízky deficit. Namiesto spájania a východísk ponúka nenávisť voči vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi. Druhá, tradične menej dôležitá strana, má ambíciu pôsobiť ako satelit tej tradične dôležitejšej. No predsa je medzi nimi rozdiel – členovia tej druhej sa častejšie objavujú na bohoslužbách a otvárajú zásadné otázky, ako pomoc rodinám na úrovni nie nižšej, ako ústavnej.(Ústavnej od slova ústava, nie ústav.)
V regionálnych voľbách je pomerne jednoduché porovnávať kandidátov na predsedov. Ale ako sa má človek vyznať v kandidátoch na poslancov, ktorí kandidujú za zmes kresťanských, národných, liberálnych, zelených a ďalších strán? Je to poctivé? Aké hodnoty a aký program budú obhajovať? Alebo je to jedno? Alebo sa všetky tieto strany vôbec nelíšia a keby nepotrebovali veľa predsedov a podpredsedov, mohli by sa spojiť? Alebo sa vedia spojiť len v otázke nenávisti voči vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi, a to je to hlavné?
Regionálne voľby prinášajú viac otázok, ako odpovedí. A človek hádam nemusí byť ani veľmi nábožný, aby pochopil, že z nenávisti a nepoctivosti ešte nikdy nič dobré nevzišlo.
Anton Marcinčin, ekonóm