Izraelčania za Arielom Šaronom smútia. Palestínčania jeho smrť oslavujú. Napokon, ak pri otváraní vlastného trezoru vyletí do vzduchu palestínsky veľvyslanec, v Izraeli tiež nikto nesmúti. No nik ani neoslavuje.
Bez ohľadu na to, ako rozporuplne ho vnímali aj samotní občania židovského štátu, pre Izrael je Šaronova smrť stratou. Ako politik bol kontroverzný, no ako vojak je presne tou postavou, s ktorou sa túžite stotožniť, keď čítate hrdinský epos.
Ani biblický Dávid, s ktorým sa Izrael medzi svojimi arabskými nepriateľmi identifikuje, nezložil Goliáša vďaka svojmu jemnocitu. Ako bojovník porazil omnoho silnejšieho nepriateľa, lebo využil všetky dostupné prostriedky a stal sa hrdinom. Ako kráľ bol už značne kontroverzný.
Vojenskú kariéru začal Šaron ešte pred dosiahnutím dospelosti v Hagane, ilegálnej organizácii, ktorá bojovala proti Britom v Palestíne. Neskôr sa už ako vojak regulárnej izraelskej armády zúčastnil všetkých vojen, ktoré jeho krajina viedla so svojimi susedmi. Ako bojovník mal povesť hrdinu. Ako politik sa znemožnil, keď prekročil svoje kompetencie, čo viedlo k masakrovaniu civilistov v palestínskych utečeneckých táboroch.
Ariel Šaron nebol jednoznačne pozitívnou postavou, no navždy zostane legendou.