Istá miera nerovnosti je prirodzená, pretože zodpovedá osobnému úsiliu a šikovnosti, tvrdí Martin Filko.
Pôsobí to, akoby v ekonómii existoval spor medzi liberálmi, ktorí obhajujú všeobecnú nerovnosť ako zdroj produktivity, kým ľavicoví ekonómovia ho považujú za jej brzdu, a preto navrhujú regulácie. Platí tento pohľad?
Nie je presný. Empirický konsenzus je zrejmý: v každej ekonomike je nejaká miera príjmovej a ekonomickej nerovnosti, čo je v poriadku, no priveľa nerovnosti obmedzuje prosperitu a hospodársky rast. OECD nedávno vydala výsledky výskumu, ktoré to potvrdzujú. V tých krajinách, kde je vyššia príjmová nerovnosť, je hospodársky rast znížený dosť výrazne. Nárast nerovnosti v posledných dvoch dekádach spôsobil v Mexiku a na Novom Zélande zníženie úrovne HDP o desať percentných bodov, v Taliansku, Veľkej Británii a USA o šesť až deväť percent. Nerovnosť dokonca mierne narástla aj vo Švédsku, Fínsku a Nórsku, kde bola predtým veľmi malá. Naopak v Španielsku, Francúzsku a Írsku nerovnosť poklesla a ich HDP to pomohlo. Slovensko spolu s Českom patrí medzi krajiny, kde je príjmová nerovnosť jednou z najnižších na svete.
Môže byť nerovnosť aj zdrojom produktivity? Napríklad v USA je vysoká nerovno...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.