Roztvorené nožnice: Pár ľudí vlastní väčšinu svetového bohatstva

Bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú, pospevovala si napríklad speváčka Peggy Lee a rovnaké slová si vypožičal aj nejeden politik, ktorý chcel poukázať na nerovnosti v prerozdelení bohatstva.

Ako je to vo svete s nerovnosťou, ukazuje napríklad výskum Univerzity Spojených národov sídliacej v Tokiu. Výsledky ukazujú, že začiatkom milénia vlastnilo 40 percent svetového bohatstva len jedno percento dospelých obyvateľov Zeme. Desať percent najbohatších ľudí sveta si dnes užíva 85 percent svetového bohatstva. Na druhej strane, spodná polovica obyvateľov Zeme nevlastní dohromady ani jedno percento globálneho majetku.

Aj keď to vyzerá hrozivo, posledné desaťročia sa nerovnosti v globále zmenšujú. “Od 70. rokov tieto rozdiely klesajú, a dnes väčšina ľudí žije v krajinách so strednou výškou príjmu,“ hovorí Jakub Šimek z Nadácie Pontis. Keď si svet rozmeníme na drobné, môžeme si všimnúť, že miliarda ľudí žije v prosperite, kým ďalšia miliarda si musí vystačiť s menej než tromi medzinárodnými dolármi na deň. Zvyšných zhruba päť miliárd žije kdesi medzi, vo veľkej množine strednopríjmových krajín. Sú to krajiny s hrubým domácim produktom na osobu od tisíc do približne 12-tisíc dolárov ročne. Slovensko sa so svojimi osemnástimi tisíckami radí medzi tých najbohatších.

Marián Čaučík z neziskovej organizácie eRko poukazuje na to, že aj v súčasnosti, kedy sa situácia pomaly zlepšuje, zostáva nerovnosť naďalej vážnym problémom. „Stále žijeme vo svete, kde nerovnosti v životných podmienkach, príjmoch a príležitostiach sú obrovské. Je potrebné hľadať cesty na odstránenie nerovností jednotlivcov i krajín,“ myslí si Čaučík. Na vnútroštátnej úrovni pritom treba klásť dôraz predovšetkým na rôzne menšiny, ktoré bývajú nerovnostiam vystavené najviac.

Rovnostárske krajiny

Vo všeobecnosti sú najmenšie príjmové nerovnosti v krajinách Európskej únie. Zaujímavé je, že medzi najrovnostárskejšími štátmi nájdeme často postkomunistické krajiny. Napríklad podľa Giniho koeficientu, ktorý meria nerovnosti v bohatstve a príjmoch v tej-ktorej krajine, patrí Slovensko medzi krajiny OECD s najmenšími nerovnosťami. Lepšie ako my sú na tom napríklad Slovinci či obyvatelia niektorých severských štátov.

Niektoré štúdie poukazujú na fakt, že čím je politický režim krajiny stabilnejší, tým je aj nerovnosť v rámci krajiny menšia. Tvrdí to napríklad organizácia OECD. Existujú však aj výnimky. Napríklad Spojené štáty americké. Sú bohaté, politicky stabilné, no príjmovú nerovnosť majú podľa Šimeka na úrovni rozvojových krajín. Vyššiu ako napríklad vo Vietname, Turecku a porovnateľnú s Madagaskarom.

Ťažký boj

Prečo by sa vlastne krajiny mali snažiť stierať nerovnosti? „Na rovnosti záleží. Štúdie ukazujú, že v rovnostárskejších spoločnostiach sú ľudia zdravší, vzdelanejší, v takýchto krajinách je menej kriminality,” hovorí Alex Scrivener z britskej mimovládnej organizácie Global Justice Now.

Priveľké nerovnosti navyše brzdia celé hospodárstvo. „Vysoká a narastajúca príjmová nerovnosť tlmí rast ekonomiky a zamestnanosti. Bohatý človek, ktorému sa za rok zvýši príjem o milión eur, nikdy nenakúpi toľko tovarov a služieb ako tisíc ľudí, ktorým by sa ročný príjem zvýšil o tisíc eur,“ vysvetľuje Šimek. Ten zároveň tvrdí, že na znižovanie chudoby vo svete by sa mal výrazne zvýšiť objem prostriedkov na rozvojovú spoluprácu, mali by sme byť tiež otvorení k migrantom a študentom zo zahraničia.

Boj s nerovnosťami nie je jednoduchý a rozvojová spolupráca nemusí stačiť. „Konkrétne opatrenia, ako napríklad rozvojové projekty, programy a pôžičky sú síce dôležité, ale nestačia na systémovú zmenu. Na dosiahnutie skutočného pokroku treba reformovať rôzne politiky a hľadať riešenia, z ktorých nebudú profitovať len jednotlivci a korporácie, ale celé spoločenstvá a štáty,“ dopĺňa Čaučík. Ako príklad uvádza aj najnovšiu encykliku pápeža Františka s názvom Laudato si. Encyklika prináša nové výzvy a nabáda k zmene životného štýlu, k tomu, aby ľudstvo žilo jednoduchšie a spravodlivejšie.

Náboženstvo a jeho vplyv

Nerovnosti vo svete môže ovplyvňovať aj náboženstvo a rôzne svetové vierovyznania. V dobrom aj v zlom. „Niektoré krajiny, ktorých obyvatelia vyznávajú rôzne náboženstvá, môžu mať väčší sklon k diskriminácii a znevýhodňovaniu niektorých z nich. A to práve kvôli tomu, že tí druhí nevyznávajú ´to správne´ náboženstvo,“ tvrdí Danielle Taaffeová z renomovanej britskej mimovládnej organizácie Oxfam International. Náboženstvo podľa nej nemá byť prostriedok, ktorý ľudí rozdeľuje, ale prostriedok, ktorý pomáha nájsť spoločnú cestu. „Viera by sa mala stať akousi platformou na spájanie na prvý pohľad nespojiteľného,“ dodáva.

K úlohe náboženstva ako eliminátora nerovnosti má jasné stanovisko Marián Čaučík. „Náboženstvá prispievajú výraznou mierou k znižovaniu nerovností. Napríklad cez konkrétne aktivity. Či už vzdelávanie, zdravotnícke zariadenia a cez projekty, ktoré sú v rozvojových krajinách aj vďaka cirkevným organizáciám,“ tvrdí. Náboženstvá ako určité morálne kódexy obvykle zahŕňajú nutnosť pomáhať blížnym, je pritom jedno, či ide o kresťanstvo alebo povedzme islam. V islame je napríklad pomoc iným jedným z jeho piatich hlavných pilierov.

Príklady nerovností

A: Nerovnosť vo vzdelávaní

Je považovaná za jednu z najzávažnejších. „Bez prístupu ku kvalitnému vzdelaniu nie je možný ďalší rozvoj osobnosti. Ak je niekto nevzdelaný, je možné, že s ním budú manipulovať iní, a znevýhodnený tak môže byť ešte viac,“ hovorí Taafeeová. Pre odstránenie nerovnosti je preto vzdelanie kľúčové, ľuďom dáva šancu vymaniť sa z chudoby. Ideálnym riešením je podľa odborníkov zabezpečenie všeobecného a bezplatného prístupu k základnému vzdelaniu. Ďalším krokom by mala byť aj následná podpora ďalších úrovní vzdelávania, napríklad stredné školy dostupné aj pre chudobných a znevýhodnených.

B: Nerovnosť v poskytovaní zdravotnej starostlivosti

„Ak človeku chýba dostatočná zdravotná starostlivosť až natoľko, že nemusí prežiť obyčajnú chrípku či zápal pľúc, dokazuje to, že nerovnosť existuje aj v dnešnom svete. Máme šťastie, že máme vlastných doktorov, ale mnoho ľudí v chudobných krajinách sa s lekárom nikdy ani len nestretlo,“ hovorí Taafeeová.

So zdravím je to podobné ako so vzdelaním. Ľudia so zlým prístupom k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti sa neraz ocitajú v začarovanom kruhu chudoby. Zdravie, vzdelanie a chudoba sú totiž spojené nádoby. Zjednodušene povedané, ak sme chorí, nemôžeme sa vzdelávať a neskôr sa uživiť. Krajine spôsobujeme náklady a zároveň neprispievame do spoločnej kasy.

Taafeeová poukazuje na možné jednoduché riešenie. Lieky, ktoré Európa a ďalšie bohaté regióny nevyužijú, by sa mali distribuovať do chudobnejších krajín. „Mnohé z vyprodukovaných liekov sa po určitom čase musia likvidovať bez toho, aby našli uplatnenie. Je to zbytočné mrhanie drahocenným materiálom, ktorý môže niekoho zachrániť. A to bez ohľadu na to, či má na to finančné prostriedky,“ dodáva. Šimek vidí riešenie v zabezpečení pravidelných zdravotných prehliadok, ale aj náročnejších a drahších zákrokov pre chudobných.

C: Nerovnosť pri hľadaní práce a v zamestnávaní

Nerovnosti pri hľadaní práce sa objavujú takmer v každej krajine. Výnimkou nie je ani Slovensko. S diskrimináciou pri hľadaní zamestnania sa aj u nás môžu stretnúť napríklad občania iných národností či etnickej príslušnosti. U nás sa to týka predovšetkým Rómov. Extrémne prípady sú však aj tie, kedy zamestnávateľ odmietne uchádzača zamestnať na základe viery, národnosti či telesného postihnutia. „Moderné krajiny sa takýto postup snažia čo najviac obmedziť, ale stále k takýmto prípadom dochádza. V prípade prosperujúcich krajín však ide často o zlyhanie jednotlivca. Štáty Európskej únie, ale tiež Spojené štáty americké takúto formu diskriminácie zakazujú a trestajú. Nie vždy to však stačí,” hovorí Taafeeová. Ekonomická nerovnosť podľa Šimeka výrazným spôsobom vplýva nielen na uplatnenie na pracovnom trhu, ale aj na následnú sociálnu mobilitu. To znamená napríklad na to, či sa dokáže jednotlivec prepracovať napríklad z nižšej vrstvy do strednej.

D: Nerovnosť vo vzťahu muži – ženy

Nerovné postavenie mužov a žien si môžeme všimnúť všade vo svete. V jednotlivých krajinách sa však táto nerovnosť prejavuje inak. „Vo všeobecnosti platí, že čím rozvinutejšia krajina, tým je napríklad aj rozdiel v platoch medzi mužom a ženou menší. Neplatí to však v prípade všetkých rozvinutých krajín,” hovorí Taafeeová. Dodáva, že nepozná krajinu, v ktorej by ženy dostávali za tú istú odvedenú prácu vyšší plat ako muži. Slovensko má v tejto oblasti nižšiu nerovnosť než je priemer OECD. Najmenší rozdiel v platoch mužov a žien má Nový Zéland, najvyšší v rámci OECD Južná Kórea.

E: Nerovnosť medzi bohatými a chudobnými krajinami

Organizácia Oxfam vydala začiatkom roka štúdiu, v ktorej poukázala na to, že globálne bohatstvo sa čoraz viac presúva do rúk malej elitnej skupiny bohatých ľudí. Winnie Byanyima, výkonná riaditeľka Oxfam International pre Guardian povedala, že rastúca nerovnosť je nebezpečná. „Je zlá pre rast a je zlá pre správu vecí verejných." Podľa Oxfamu extrémna nerovnosť nie je náhodou, ale je výsledkom fungovania ekonomiky. Je výsledkom politík a efektívnymi politikami môže byť znížená.

Tento článok je jedenásty z 20-dielneho seriálu o Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Seriál vzniká v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.

Ciele udržateľného rozvoja

1. Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete

2. Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť

3. Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt

4. Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie

5. Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat

6. Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu

7. Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii

8. Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu

9. Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie

10. Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi

11. Vytvárať bezpečné a odolné mestá a ľudské osídlenia